psychadelics
Obsah článku
Ayahuasca – moja premena
Ak ste nečítali predchádzajúce články o mojej premene, tak Vám odporúčam prečítať si najprv tie, lebo je tam určitá postupnosť. Prvý článok bol o mojej prvej skúsenosti s Ayahuascou v Českej Republike: Ayahuasca – ako začala moja premena #1 . A druhý článok bol o mojej osudovej Medicíne, vďaka ktorej je tomu už 5 rokov, čo som sa nedotkol alkoholu a drog: Ayahuasca – transformácia vedomia #2. Teraz by som Vám rad opísal zvyšné ceremónie a všetko čo sa dialo so mnou
Nie je to len o Ayahuasce
V prvom rade by som Vám chcel opísať priebeh mojej premeny mimo ceremónie, pretože nie je to len o Ayahuasce. Keď som prišiel za šamanom a on sa ma pýtal, že aký mám zámer a čo by som si chcel vyliečiť, tak som mu povedal, že najviac ma trápi môj Nos. Dlhodobo som mal problémy s mojim nosom.
Približne od posledného ročníka na strednej škole sa mi začalo zle dýchať a vkuse som mal zapchatý nos. Stratil som úplne čuch. Vtedy som sa ešte nevenoval psychosomatike ani rôznym sebarozvojovým technikám a doktor ma poslal hneď na operáciu nosa. Mal som tam nosné polypy, tak veľké, že sa len chytal za hlavu a inú možnosť, ako operáciu nevidel. Poslúchol som ho a išiel na operáciu, ktorá dopadla dobre. Približne po mesiaci po operácii sa všetko vrátilo do normálu a ja som zase začal všetko cítiť a nos som už nemal plný.
Vtedy som ešte nevedel, že nestačí odstrániť príznaky choroby, ale treba vždy riešiť príčinu, prečo danú chorobu máme. Približne o tri roky sa mi to všetko vrátilo naspäť. Zase som stratil chuť a mal som stále zapchatý nos. Dýchal som len ústami. Zažíval som veľmi veľký nekomfort. Prišla druhá operácia, ktorá to trochu zlepšila, ale absolútne nič nevyriešila. Snažil som sa to prijať a chcel som sa naučiť žiť s mojim zdravotným problémom. Podarilo sa mi to. Síce som dýchal ústami a nič som necítil veľa rokov, ale prestal som si to všímať. Už mi to nevadilo.
Takže, keď sa ma šaman pýtal čo by som si rád liečil, tak ma napadol práve tento nos. Vyskúšam, aj keď veľkú nádej tomu nedávam. Ďalej som mu povedal, že pravdepodobne mám alergiu, ale ani opakované testy mi ju neodhalili. Táto alergia bola spojená stým, že som sa nedokázal potiť, ani pri veľkých horúčavach či pri hocijakom športe a pohybe.
Mal som to zastavené a to spôsobovalo moju alergiu. Vždy ma všetko svrbelo a dostával som extrémne silné bolestivé šoky, ako keby ma naraz na pokožku pichalo tisíc špendlíkov. Bolo to tak silné a intenzívne, že vždy som sa musel okamžite schladiť studenou sprchou aby to prešlo. Tieto moje problémy som mu vymenoval a on povedal len, Okay vyliečime.
„Spravil som menšiu odbočku, ale všetko to bude dávať neskôr význam, pretože som sa časom kompletne vyliečil“
Matej Lajgút – pred premenou
17 dňový pôst len na vode
Môj kamarát mi vravel, že vždy keď išiel do Peru, tak si dal 40 dňový pôst. Pil len vodu a samozrejme medicínu. Mňa to veľmi inšpirovalo, ešte keď som bol na Slovensku a cítil som, že takýto pôst potrebujem aj ja. Bol som o tom natoľko presvedčený, že som automatický po príchode do Jungle povedal šamanovy, že mne nemusia nosiť jedlo. Kamarát ma hneď stopol, že nech si vyskúšam pár ceremónii a potom nech sa rozhodnem. Mal pravdu, pretože moje telo bolo po tých prvých ceremóniách tak veľmi vyčerpané, že som ešte musel prijímať potravu.
Na jedenásty deň som sa už cítil fajn a znovu prišlo ku mne moje presvedčenie, že vyskúšam pôst. Dokonca ma ten pôst volal ešte silnejšie, ako na začiatku. Cítil som, že pôstom celý môj proces podporím. Naštudoval som si v Španielskom slovníku, ako sa povie, že už nechcem jedlo a rozhodnutý, som to povedal šamanovi. Povedal mi, že to bude veľmi ťažké. Akceptoval som to, a tak začal môj krásny 17 dňový pôst.
Zo začiatku som nemal žiadnu krízu a ani som nepociťoval hlad. Zvládal som to super. Nemyslel som na jedlo. No to bol len pár dňový začiatok. Na desiaty deň to začalo byť už náročnejšie. Moja myseľ bola neskutočne hladná. Predstavovala si všetke tie jedlá, chute, vône a miestami to bolo kritické. Vo mne sa nabrala taká silná vôľa, že aj keď mi to moja myseľ neuľahčovala, tak som sa zaprel a jedlo som odmietal. Začal som cvičiť, aby som trošku rozptýlil myseľ. Robieval som kliky a drepy, no moje telo bolo dosť vyčerpané a nešlo mi to.
Nakoniec jedine moja silná vôľa mi pomáhala. Ako mi Ayahusca ukázala všetko o mne, tak ja som sa chcel zmeniť. Sľúbil som si, že spravím všetko, aby som sa zmenil. AK budem musieť, tak otočím beh planéty či prevrátim celý vesmír, no ja už nikdy nechcem byť taký, aký som býval. Planéta sa točí normálne, vesmír je v poriadku a ja som to zvládol tiež. Zvládol som aj pôst, ktorý mi celý môj proces doladil. Vtedy som si to neuvedomoval, no ten pôst ma obohatil veľkou silnou vôľou. Detoxikoval moje telo a naučil ma sledovať svoje emócie také aké sú, nie ich len zajedať jedlom.
Podporné byliny
V minulom článku som opisoval, že okrem Medicíny, sme dostávali aj iné rastliny. Vždy prvé tri dni z osem dňovej diéty. Vždy ráno prišiel šaman s pohárom, kde mal rozrobené liečivo. Vydymil ho, zaspieval dáke piesne a musel som to na jeden krát vypiť. Vravel nám aj názvy, ale žiaľ ja si ich už nepamätám, no skúsim Vám priblížiť na čo tie rastliny slúžili.
Prvú rastlinu čo som dostal, slúžila, ako ochranca. Mala ma ďalej chrániť v mojom živote. Neviem úplne presne, ako to funguje, no viem, že ma chráni pred ľuďmi čo mi v živote ublížili. Presne pred tými ľuďmi, čo boli super kamaráti len vtedy, keď sme boli spolu. No poza môj chrbát to boli len falošní ľudia, čo ich nezaujímalo moje dobro a tešili sa z môjho utrpenia.
Týmto absolútne voči ním necítim žiadny hnev ani nič nepriateľské. Ja som to proste potreboval zažiť, tak sa to stalo. Ayahuasca mi zreteľne ukázala ich tváre a ešte mi ukázala aj v čom mi škodia. Táto bylina, ochranca, spravila zase to, že s tými ľuďmi sa už absolútne nestretávam. Naše spoločné cesty boli vymazané z mapy Sveta. Skoro všetci ľudia z môjho života odišli preč. O to viacej ďakujem za tých pár, čo zostali. Tých si nesmierne Vážim.
Druhá rastlina slúžila na to, aby som už viacej neblúdil vo svete. Aby som išiel rovno za svojim cieľom, aby som už nekľučkoval a nezamotával sa vo všetkých tých nástrahách. Ale čo je cieľ? Táto rastlina mi to začala ukazovať. Začala mi ukazovať nesmierne možnosti a potenciál, ktorý v sebe mám. Zrazu som si to všetko musel zapisovať do zošita. Začala mnou prúdiť nesmierne silná inšpirácia a ja som len písal a písal. Zrazu som vedel, čo všetko môžem v živote robiť a už viacej nemusím blúdiť.
Aby ste si to vedeli predstaviť, tak to opíšem. Predtým som rozmýšľal len o svojom živote, po tom čo mi všetko Medicína ukázala. No, ako som začal brať túto rastlinu, tak hodiny som sedel a vkuse som si zapisoval svoje myšlienky. Každá jedna sa mi zdala, ako veľmi nádejná do života. Moja myseľ sa nedala zastaviť a všetko bolo sústredené, len na vymyslenie, čo v živote robiť. Každý jeden nápad bol super. Povymýšľal som rôzne projekty, ktoré teraz z odstupom času realizujem. Spísal som kuchársku knihu a mnoho ďalších zaujímavých životných poučiek, z ktorých teraz vždy čerpám.
Spával som asi jednu hodinu cez deň a zvyšok dňa i noci som len sedel a rozmýšľal. V noci som sedel v úplnej tme na posteli v tureckom sede a hlavu som mal podopretú rukami, tak, že som si lakte opieral o kolená. Takto som sedel celú noc, bez pohnutia. Iba som sledoval čo všetko mi chcú moje myšlienky povedať. Bolo toho veľmi veľa. Toľko veľa vecí vyplávalo z môjho podvedomia a teraz z odstupom času sa to všetko plní.
Ďalšie podporné byliny si už nepamätám na čo slúžili, pretože tieto dve som veľmi intenzívne cítil a tie ďalšie dve už nie, no určite spravili aj oni svoju prácu.
Liečba môjho nosa a alergii
Šaman nám oznámil, že keď bude variť Ayahuascu, tak mňa bude s ňou, naparovať, keď ju vyberie. Malo by mi to pomôcť s mojou alergiou. Pomohlo to, ale zase nebola vyriešená príčina danej choroby, takže samozrejme doma sa mi to vrátilo. To isté sa stalo aj s mojim nosom. Keď som bol tam, tak sa mi to všetko vyliečilo, ale následne sa mi to časom doma vrátilo.
V Peru sa mi nepodarilo prísť na príčinu mojich ochorení Nosa a Alergii, no na iných ceremóniách mimo Peru, som na to prišiel. K tomu bude samostatný článok, pretože, je to malá mágia, ako sa mi to podarilo vyliečiť. Každý si je sám liečiteľom, len treba objaviť príčinu ochorenia.
Matej Lajgút – práve som si ostrihal dready, tesne pred cestou do Peru, Ayahuasca
Ostatné Peruánske ceremónie
Zvyšné ceremónii spojím a opíšem spolu naraz, pretože spolu, ako celok to bude dávať väčší zmysel. Tá hlavná ceremónia potrebovala samostatný článok.
Na každú ďalšiu ceremóniu som pristupoval s veľkou pokorou a rešpektom. Síce už som nebol nervózny pred žiadnou ceremóniou a ani som nemal strach, čo ešte všetko o sebe objavím, ale rešpekt som mal veľký. Každá ceremónia bola úplne iná. Skoro každú ceremóniu som zvracal a behal na záchod, no už som vedel ísť aj sám. Už som sa vedel postaviť a udržať na nohách. Bol som, ako malé dieťa, čo sa to učí.
Medicína mi začala ukazovať rôznych ľudí a s nimi spojené situácie. Väčšinou to boli ľudia, ktorých bolo potrebné dať preč z môjho života. Veľa krát som zostal zhrozený, že „vážne tento kamarát?“ Po takých ceremóniách som dlho bol smutný z toho, ako môžu byť aj tí najbližší, takí falošní. Veľmi som sa zo začiatku pre to trápil, pretože ja som ich úprimne mal rád. Ďalej mi Medicína ukázala rôzne situácie z mojej práce. Ukázala mi, ktorí zamestnanci kradnú a ktorí pre moje podnikanie nebudú tí vhodní.
Toto boli veľmi detailne scénky, kde si človek nemôže pomýliť tvár, pretože okrem presného výzoru som tú zradu cítil v celom svojom tele a v celom mojom bytí. V tom období, som mal priateľku a Medicína mi ukázala, že tento vzťah nebude pre mňa dobrý. Ak v ňom budem pokračovať, keď sa vrátim domov, tak je veľmi pravdepodobné, že sa zase vrátim do starých koľají. Začal by som piť a brať drogy. Malo by to na mňa veľmi zlý vplyv. Takto doslovne mi to interpretovala Medicína.
Každému treba odpustiť, lebo nás to bude zožierať celý život
Na týchto ceremóniách som pochopil, aký je rozdiel si iba niečo prečítať v knihe a aké to je aj naozaj zažiť v hĺbke svojho bytia. Každú jednu zradu som prežíval v celom svojom tele, v každej jednej bunke. Cítil som ju v hlave, v prstoch na nohách, ale aj v prúdiacej krvi. Vždy takéto hlboké presvedčenie som cítil všade, žiadna časť môjho tela či mysle sa nevynechala. Takto som to cítil aj pri odpúšťaní niektorým osobám. Cítil som to v každej jednej bunke môjho tela. Vedel som, že nestačí povedať „Odpúšťam ti„. Medicína ma donútila, naozaj odpustiť všetkým ľuďom, čo mi ublížili.
Nie je hanba, žiadať o odpustenie
No na druhej strane ma donútila aj žiadať o odpustenie od tých, ktorým som ja ublížil. A bolo ich veľmi veľa. Človek si to neuvedomuje, ale keď veľa pije, či začne brať drogy, tak môže napáchať veľmi veľa zla práve na ľuďoch, ktorí si to absolútne nezaslúžia. Veľmi veľa kamarátstiev u mňa takto skončilo. Až teraz po rokoch sa tie väzby zase nadväzujú a opravujú.
Aby som Vám upresnil, ako také žiadanie o odpustenie vypadalo u mňa na ceremónii, tak to skúsim vysvetliť. Vždy sa mi ukázala daná osoba a aj konkrétna situácia v ktorej som jej ublížil. Tá situácia sa mi ukazovala dosť dlho, tiekli mi slzy a v mysli sa mi vkuse opakovalo: „Prosím Ťa odpusti mi, Prosím Ťa, odpusti mi„. Celé to bolo násobené tým, že som to myslel najúprimnejšie, ako som mohol.
Ako malé dieťa, ktoré ešte nie je poznačené intrigami. Priam som túžil po tom, aby mi daná osoba odpustila. Nebola to len slepá túžba, ale bola to taká túžba, ktorá pramení z hĺbky nášho srdiečka. Každá jedna bunka túžila po odpustení a vyliečení aj danej osoby, aby sa už mala len a len fajn.
Vízia s Medveďom
Od útleho detstva sa mi vždy snívalo s medveďmi. Niekedy to boli strašidelné sny, že nás medvede napadajú v našom dome. Niekedy som ich len pozoroval či kŕmil. Tie scény s medveďom boli stále iné, ale opakovali sa veľmi často. Skoro každý deň sa mi snívalo s medveďom, až to vo mne vyvolalo dosť veľký strach. Začal som sa veľmi báť medveďov. Tieto sny z detstva som mával aj v dospelosti. Strach ostal a ešte viacej zosilnel, keď som sa stratil v tmavom lese na Poľane a zrazu sa v mojej blízkosti zjavil veľký Maco. Bál som sa a ten strach sa len zväčšoval.
Na jednej ceremónii som sa zrazu ocitol v tesnej blízkosti oproti medveďovi. Už som nebol malý chlapec. Bol som starec, odhadom som mohol mať 80 rokov. Mal som vrásky, dlhé šedivé vlasy a v ruke nôž. Pozreli sme sa vzájomne do očí. Nemal som žiadny strach. Bol som rád, že som sa sním konečne stretol zoči – voči a láskavým hlasom som mu povedal. „Už sa nebojím, už som pripravený zomrieť„. Odhodil som nôž a prijal som všetko čo príde.
Takýchto vízii som mal veľmi veľa. To boli také detailné vízie, ako keď idete do 3D kina. Vízie, ktoré Vám zanechajú posolstvo. Vo mne sa ten strach z medveďov tým zážitkom rozpustil a viem, že Medveď je pre mňa moje Totemové zviera. Je to môj sprievodca a ochranca. Stále ma upozorňuje v snoch, keď robím niečo zle. Už ma nestraší, ale upozorňuje.
Čo všetko si ochotný spraviť, aby si bol zdravý a mal sa fajn?
Medicína mi počas týchto dvanástich ceremóniách ukázala veľmi veľa. Všetko sa nedá ani opísať. Napríklad som mal víziu, ako prišli ku mne dve veľké osoby – duchovia a celú noc mi liečili telo. Všade na tele som cítil zvláštnu, ale pri tom krásnu energiu. Prikladali mi všade na telo ruky a liečili ma. Cítil som, ako v mojom tele prúdi energia, cítil som jej každý pohyb a cítil som, ako sa každá jedna bunka lieči.
No pri tom som vedel, že to nebude len tak zadarmo. Vedel som, že toto je len príprava na skutočný život. Pretože, všetko čo mi bolo ukázané, bolo treba začať aj praktikovať v bežnom živote. Už je len na mne, aby som zase nezačal piť, ubližovať či brať drogy. Je len na mne či budem pokračovať v liečení, alebo to vzdám a vrátim sa k starému životu.
Nič už nebude ako predtým
Vytvoril som si kalendár, kde som vyznačil 32 dní. Nespával som v noci vôbec, a tak som len čakal na východ slnka ponorený vo svojich myšlienkach. Je veľmi náročné presedieť celú noc na jednom mieste a celý čas premýšľať o sebe a o živote. Čakal som vždy na nový východ slnka, aby bolo svetlo a ja som si mohol odškrtnúť ďalší deň. Každým dňom som sa približoval k návratu domov. Chcel som byť už doma. Dva mesiace mimo domu a mesiac vo vlastnom pekle. Peklo nie je po smrti. Peklo je tu na zemi. Robíme si ho sami. Bol som v strede toho pekla a odpočítaval som minúty.
Odškrtávanie dní do návratu domov z Peru
„Týmto článkom nikoho nenavádzam aby bral drogy. Nikomu neodporúčam brať drogy, piť alkohol či fajčiť cigarety“
Hocikedy cez deň som sa rozplakal. Hocikedy mi samé od seba tiekli slzy po lícach a ja som len čakal a rozmýšľal. Nič som nejedol, takže všetke emócii pekne vyliezali na povrch. Bol som nimi konfrontovaný, nevedel som sa brániť. Prešiel cezo mňa smútok, sklamanie, hnev, ale aj radosť a veľké požehnanie, že to všetko môžem napraviť a zmeniť. Vedel som, že už nič nebude také, ako predtým. Môj život sa zmenil a zmení sa ešte viac. Nestačí zbúrať hradby, je potrebné rozbiť aj základy a všetko postaviť na novo. Čistý štít, skúsim to znova. Snáď už lepšie, ako pred tým.
S odstupom času, keď som sa rozprával s kamarátom, tak spozoroval na mne, ako beriem život: pred Peru a po Peru. Áno, rozdelil sa. Síce sa nedá zabudnúť na to, čo bolo pred Peru, no je to, ako nové narodenie, a preto sa mi to takto rozdelilo. Týmto by som ukončil moju Peruánsku púť a rád by som poďakoval Šamanovi za všetko, čo pre mňa urobil a môjmu kamarátovi, ktorý ma tam dostal a celý čas ma podporoval a učil. Som nesmierne vďačný za takúto druhú šancu. Tretia by už nemusela prísť, a tak beriem túto 🙂
„Z Peru som už popísal všetko, čo som mohol. Je tam pár okamihom a detailov, ktoré smie počuť len Boh“
Matej Lajgút – približne rok po mojej premene
Hrubú očistu by sme mali, poďme sa teraz začať ľúbiť
Už som spomínal, že Peru bola taká hrubá očista. No vo mne vznikla veľká neláska, hanba, smútok. Nemal som žiadnu sebadôveru ani sebaúctu. A preto, moja cesta s Ayahuascou pokračovala ďalej, len už nie v Peru. V ďalšom článku by som rád popísal, ako som sa začal mať rád a, ako som získal sebadôveru.
Prešlo už 5 rokov a ja som o tomto všetkom začal hovoriť, písať len teraz. Popíšem, ako som sa dostal do skorého detstva a riešil rôzne bloky. Ďalej budem písať o tom, ako som zase zomrel a opustil svoje telo, aby som sa mohol znova narodiť a začal znova prežívať tú bezpodmienečnú radosť a lásku, ako prežívajú malé deti. Musel som opustiť telo, aby som to pochopil. (často zomieram heh)
Pokračovanie: Ayahuasca – integrácia, emócie a návraty do detstva #4
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo