maasai mara
Obsah článku
Keňa 21.01.2017 – cesta do Massai Mara
Pre zmenu sme mali dneska raňajky už o šiestej ráno, lebo nás čakala dlhá cesta do Maasai Mara. Po výdatných raňajkách sme naložili veci do auta a vyrazili ďalej naprieč Afrikou. Po necelej hodinke cesty sme zastavili na odpočívadle a čakali. Čakali sme na ďalšiu skupinu, ktorá sa mala k nám pridať. Trvalo to asi hodinu a pol dokým dorazili. Nasledovalo rýchle zoznámenie a pokračovali sme ďalej.
Naša skupina bola zaujímavá tým, že každý jeden bol z inej krajiny : Brazília, Francúzsko, Holandsko, Kórea, Argentína, Kalifornia, Kanada a Slovensko. Na cestovaní je najlepšie to zoznamovanie a spoznávanie ľudí z iných krajín a zároveň aj spoznávanie ich krajiny. Veľa sme sa rozprávali o zvykoch a tradíciách, čo ma celkom zaujímalo.
Napríklad v Brazílii, keď sa pije čapované pivo, tak sa vždy štrngá tak, aby sa všetke piva trošku pomiešali pri tom štrgnutí. Je to akási poistka, aby si boli istý, že im nikto nedal do pitia žiadne drogy.Každý jeden člen z našej skupiny bol niečim výnimočný a mal za sebou zaujímavý osobný príbeh. Práve kvôli takýmto okamihom sa vydávam do sveta.
Afrika – Keňa – zebričky
Dlhá cesta do Massai Mara
Cesta do Maasai Mara trvá šesť hodín, takže nás čakala menej príjemné posedenie. Nastúpili moje známe bolesti sedacieho svalu a deficit vody v mojom tele čo spôsobovalo nadmerné potenie v neklimatizovanom aute. Približne v strede cesty sme zastavili na obed, ktorý bol formou bufetu. Bez hanby sme si všetci napakovali naše bruchá doplna, že sa nám nechcelo už nič len sedieť a rozjímať. Šofér to videl inak, ako my, takže sme sa museli rozhýbať a zase usadiť do vyhriatého autíčka.
Dorazili sme okolo štvrtej poobede a hneď nás ubytovali do vymakaných stanov. Bol to taký obrovský stan, kde boli tri postele a zo zadu bola vybetonóvaná kúpeľňa. Nad každou posteľou boli ochranné siete proti komárom, ktorých tu bolo celkom dosť. Takýchto stanov tu bolo cez tridsať. Ďalej tu bola jedna veľká spoločná miestnosť, kde sa jedlo, pozeral futbal a popíjalo pivo.
Afrika, Keňa – ubytovanie v parku Maasai Mara
Keď sme sa zabývali, tak sme išli do parku ponaháňať zvieratá. Toto bol zatiaľ najväčší park a bolo tu strašne veľa zebier, žiráf, pakoňov a hlavne antilop. Miestami sme zazreli líšky a rôzne druhy vtáctva. Už sa schyľovalo k večeru. Padli prvé návrhy o návrate do kempov no zrazu sa pred nami približne o dvadsať metrov objavil lev. Sám si tam hrdo stál a sledoval zebru, ktorú mal zjavne v pláne uloviť. Sledoval ju a malými krôčikmi prenasledoval. Medzi časom dobehli aj ostatné autá s inými skupinami ľudí. Šoféri medzi sebou komunikujú vysielačkou. Keď niekto objaví zaujímavé zviera, tak hneď to oznámi ostatným a tí hneď dofrčia.
Afrika, Keňa, Maasai Mara – párik levov
Stretnutie s levom
Levík sa nikde neponáhľa. Pomaličky sa približuje k zebrie a len sleduje. Po dvadsiatich minútach to všetke skupiny vzdali a odišli preč. Ostali sme tu už len my. Sajrus, náš šofér povedal, že ešte počkáme, aby sme videli leva loviť. Začalo sa stmievať a on si stále dával nadčas. Možno bol nervózny z toho, že ho sledujeme. Už sme skoro nič nevideli tak sme sa rozhodli vrátiť naspäť.
Lev je veľké, sebavedomé, nebojácne a hlavne nádherné zviera. Loví ráno a večer. Zvyšok dňa len vylihuje v tieni. Nemá strach ani pred autami. Vzbudzuje rešpekt. Právom sa nazýva kráľom zvierat.Cestou do kempu nám Sajrus rozprával o levoch a ubezpečil nás, že takéto scény ešte uvidíme.
Naša skupina natrafila na dobrého šoféra, ale aj dobrého priateľa. Cyrus je rozhľadený, šikovný a hlavne veľmi priateľský človek. Veľa krát nám pomohol ušetriť peniaze, lebo často nás chceli ošklbať.
Keď sme sa vrátili do kempu hneď sme sa vrhli na večeru. Sprcha musela počkať, lebo nás ovládol panický hlad. Každý si naložil podľa svojej chuti a koľko chcel. My sme prišli pozdejšie, ostatné skupiny už večerali. Nemali sme už taký výber, ale bol som aj tak spokojný. Účastná krémová polievka ani neviem z čoho a grilovaná zelenina, čapaty (zemiakovo-múčne placky, veľmi šťavnaté), šošovica, zeleninové šaláty a na záver veľa ovocia. Pre mňa to bol gastronomický raj.
Keď sme dovečerali, už bola tma. Mysleli sme si, že nám nefunguje v stane svetlo, tak sme boli odhodlaný sa sprchovať po tme. Nakoniec sme našli iný vypínač a všetko bolo v poriadku. Po sprchách sme išli “na jedno pivo” do spoločenskej miestnosti. Miestny pozerali futbal a turisti popíjali pivo, hrali na gitarách a spievali. Pripojili sme sa k rozbehnutej zábave a vypili sme zopár teplých pív. Studené neboli v ponuke.
Nechceli sme to prehnať, lebo ráno sme mali vstávať o piatej, tak sme zaliezli do stanu počítať ovečky. Po tých pivách som napočítal asi tri.
Afrika, Keňa – Maasaiovia
Kenya 22.01.2017 – Maasai Mara
Ťažká predchádzajúca noc plná útokov od komárov mi spríjemnila ranné vstávanie. Konečne sme mali možnosť búvať dlhšie, ale nedalo sa. Komáre a príšerné teplo v stane sa nedalo ignorovať. Pred siedmou sme si dali rýchle raňajky a hneď fičali do parku.
Pri bráne do parku dennodenne stoja Maasaiské ženy. Všetke sú ovešané svojimi výrobkami a komicky to vynukujú. Lepšie povedané, tisíc rúk strčených oknami do auta a celý akt je sprevádzaný pokrikom:
“Toto” “Toto”
“Nie, ďakujem nemám o to záujem”
“A toto?”
“Prepáčte, ale nie”
“Okay a čo toto?” Podáva mi to isté čo pred chvíľkou. Už len so smiechom vravíme “Nie” no ženské sú neodbytne. Vysvetlenie, že to nepotrebujeme, nemáme peniaze, alebo už máme také podobné nie je akceptované. Nakoniec ich odohnal Cyrus
“Ženy pozor! Títo nič nekúpia, už sa Vás boja” a surovo zavrel dvere a pohol sa ďalej. Páčilo sa mi na nich, že aj keď sme si nič nekúpili, tak im nezmizol úsmev z tváre.
Afrika, Keňa – par Maasai Mara – Slon
Park Maasai Mara bol viacej strážený, ako ostatné, lebo slúži, ako hranica s Tanzániou. Hranica sa nachádza niekde v strede parku, samozrejme bez zásahu do prírody. Tenký, vysoký Afričan so samopalom nám prezrel pasy a po chvíľke mávol rukou, že môžeme pokračovať.
Gepard
Krásny, veľký park kde sa nachádzalo o trochu viacej zelene, ako v predchádzajúcom, nám hneď zrána uštedrilo krásny pohľad na geparda aj s mláďaťom. Bez pohnutia a hlavne bez strachu len ležali a sledovali čo sa okolo nich deje. Nádherný pohľad ma nabil energiou, ktorú som potreboval.
Afrika, Keňa – park Maasai Mara – gepard
S gepardom sme sa rozlúčili a pohli sa ďalej. O necelé tri kilometre sme natrafili na veľkú rodinu slonov. Slon patrí medzi tie zvieratá, ktoré sa tiež neboja. Keď som bol menší, tak som ho videl v zoologickej záhrade. No tento pohľad na celú sloniu rodinu, to žiadna ZOO nenahradí. Bol som v úžase z jeho veľkosti a nebojácnosti. Slonie mláďatko, ako asi všetke mladé, bolo prekrásne. Všetko si obzeralo a zároveň sa napchávalo.
Afrika, Keňa – park Maasai Mara, slonia rodinka
Nadišiel čas obedu. Boli sme ďaleko od tábora, tak sme si spravili len maličký piknik neďaleko od hranice s Tanzániou. Maličký sendvič s maslom, uhorkou a teplou paradajkou. Jeden maličký džús a dva kúsky nedozretého červeného melóna, ktorý nebol červený. Dneska som sa neprejedol, no muselo mi to stačiť. Mäsožrúti to nemali o nič lepšie. Dostali jedno pečené kuracie krídelko z vychudnutej africkej sliepky. Piknik sa tu neopláca.
Po “výdatnom” obede sme sa vybrali ďalej. Hneď po pár kilometroch sme narazili na svorku levíc. Odstavili sme pri nich auto a v tichosti sme ich sledovali. Ani sa nepohli, nereagovali. Tie, ktoré mali otvorené oči, dokonca ani nežmurkali. Levíky a levice takto dennodenne siestujú počas horúcich dní.
Afrika, Keňa – park Maasai Mara, skupinka levíc
Približne pol hodinu sme strávili pri levoch a potom sme sa vybrali už smerom k táboru. Ešte sme narazili na antilopy a pakoňe. No slniečko nás premohlo a aj vyšťavilo, tak sme okolo nich len letmo prefrčali.
Prikladám odkaz na viacej informácii o parku, kde si môžete aj rezervovať termín v prípade, že by ste išli do Afriky – Maasai Mara national park
Afrika, Keňa – park Maasai Mara
Afrika, Keňa – park Maasai Mara, antilopy
Dedina Massaiov
O piatej podvečer sme sa dostali do tábora. Cyrus nám oznámil, že dneska je možnosť navštíviť tradičnú Maasaiskú dedinu. Vstup stál desať dolárov, ktoré dávali na rozvoj školstva. Skoro všetci sme súhlasili a po menšej sieste sa tam pobrali. Bolo to desať minút pešo.
Pri dedine nás už očakávala jedna skupina Maasaiov. Keď nás zbadali ostatní, tak všetci prišli a zoskupili sa okolo nás. Na privítanie mali nachystanú svoju tradičnú ceremóniu. Všetci spievali s občasným hlasným výkrikom. Ako káčence zoradené za sebou kráčali okolo nás. V rúchach mali dvadsať centimetrové drevené palice s hrčou na konci. Bola to palica na obranu.
Začali si nás po jednom volať a dávali nám svoje oblečenie, ktoré sa skladalo z červeného kockovaného plášťu, ktorý sa podobal na deku. Mali sme to prehodené cez seba. Dostali sme aj tie ich palice a už sme s nimi tancovali v jednom oblúku. Zrazu každý po jednom vošiel pred oblúk a začal vyskakovať. Nezistil som čo to má znázorňovať, ale bolo to zábavné. Taká malá súťaž v skákani. Kto vyskočí najvyššie vyhráva. Tak to vyzeralo z môjho pohľadu, ale určite to malo inakší význam. Tancovali sme, skákali a smiali sa.
Afrika, Keňa – Maasaiovia v ich dedinke
Nabitý energiou sme sa presunuli do vnútra dediny. Dedina bola oplotená nahromadenými konármi a suchým drevom. Je to vraj ochrana proti levom. V minulosti čelili veľa útokom a medzi Maasaimi bolo veľa bojovníkov, ktorí proti levom bojovali keď ich napadli. Na obranu používali štíty a na útok tie svoje paličky a oštep. Presunuli sme sa k domom. Všetke domčeky mali zhotovené z hliny, no boli dostatočne pevné.
Rozdelili si nás. Na každého turistu pripadli dvaja Maasaiovia, ktorý nám ukázali svoje obydlie zvnútra. Priamo vo vnútri v strede domu mali umiestnené ohnisko, kde si varili. Tento malý domček obsahoval štyri miestnosti. Vchod do ostatných miestností bol natoľko znížený, že bolo obtiažne sa doň dostať.
Afrika, Keňa – dedina Maasaiov
Zistil som prečo si nás takto zadelili. Vo vnútri začali s biznisom. Ponúkali mi tie ich predražené náramky a nechceli pochopiť, že to nechcem ani nepotrebujem. Nakoniec ma zlomili, a predsa som si kúpil za tri doláre náramok. Ešte mi ponúkali leví zub. Vraj pravý, lenže mali ich tam na stovky, tak som začal pochybovať, že toľko zubov by levom vytrhali. Poznačený turizmom, naučili sa, že musia klamať ak chcú niečo predať. Nie na každého to platí. Tí, ktorí nepredávali alebo sa neflákali tak boli pastieri.
Každé ráno vyhnali svoje stádo kráv a kôz do parku medzi ostatné zvieratá, lebo len tam sa nachádzala, ako taká zeleň. Nebezpečná práca, keď si pomyslíte na všetke tie levy, hyeny a iné dravé zvery. Ženy pracujú tiež. Predávajú svoje výrobky z dreva. Myslím si, že v súčasnej dobe to už ani niesu ich výrobky, ale nejaký dovoz, pretože tie náramky nevyzerali, ako ručne robené aj keď to tvrdili. V rámci programu nám začali predvádzať, ako si zhotoviť oheň pomocou drievka. Behom pár sekúnd blčali plamene. Pravdepodobne to už nevyužívajú, lebo každý fajčiar má zapaľovač, ale bolo to zaujímavé.
Afrika, Keňa – Maasaiské deti
Trhovisko a škola
Ďalej nás zaviedli na ich tržnicu. Rozložené stoly a na nich milión druhov náramkov, sošiek, štítov a nožov. Ponúkali nám aj ich oštepy. Prišlo mi to, ako rozpredaj ich kultúry. Zase si nedali vysvetliť, že nič nechceme, tak sme sa otočili a išli preč. Divne na nás v tichosti pozerali. Maasai, ktorý nás sprevádzal sa len smial.
Ešte nás zobral do miestnej školy. Peniaze na rozvoj školstva nieje dostatok, ale aj tak každé ráno som stretával malé detičky v uniformách. Také maličké, možno to nemalo ani päť rokov a už to samé cupitalo do školy. V škole sú zjavne dlhšie, ako slovenské deťúrence, lebo ešte večer okolo siedmej som ich tam videl už nie tak nadšených, ako ráno.
Afrika, Keňa – škola
Afrika, Keňa – škola
Každý žiak má svoju misku a keď sa blíži obed či večera tak pristúpi k zamrežovanej miestnosti a čaká. Podá misku cez mreže, dostane jedlo a ide sa niekam zložiť a najesť. Je tu núdza o jedlo, takže kukuričná kaša na obed aj na večeru musí stačiť.
Afrika, Keňa – podávanie jedla školákom
Bolo tam 9 tried a dosť to vidno, že je v školstve menej peňazí. No detičky sú neustále vysmiate a tešia sa vždy, keď príde niekto cudzí na návštevu.
Maasaivia nám povedali, že čo vyzbierajú peniaze, tak dávajú do školstva. Prehliadku školy nám robil taký mladý chalan a na konci nám ukázal aj kabinet. V kabinete mal knihu a očakával, že zaplatíme znova. My sme mu vysvetlili, že sme už zaplatili, takže prednáška skončila. Namosúrene nás vyhnal preč.
Afrika, Keňa – školská trieda
Afrika, Keňa – tu sa varil obedík
Afrika, Keňa – školský kabinet
Keď sme sa vrátili z prehliadky Maasaiov a školy, tak nasledovala už len večera, sprcha a spánok. Dnešok bol pre mňa výnimočnejší, keďže som mohol nazrieť hlbšie do inej kultúry. Aj keď Maasaiovia sú už dosť poznačení dobou, aj tak zachovávajú svoju tradičnú kultúru.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo