kenya
Obsah článku
Keňa 26.01.2017 – Ol donyo Sabuk a Fourteen Falls
Na tento krásny, slnečný deň, som mal zaplatený ešte jeden výlet. Jednalo sa o Ol donyo Sabuk, čo bol turistický výstup a potom, sme mali ísť ku vodopádom. Ja som si ešte doma hľadal čo by som chcel navštíviť. Netušil som, že toto bude turistika na ktorú som nebol pripravený. Asi pred tromi mesiacmi ešte na Slovensku som si povedal, že by som chcel začať s turistikou, tak vesmír mi to urýchlene splnil.
Ol donyo Sabuk
Hory boli vzdialene od Nairobi 65 km. Keď sme tam dorazili, tak sme ešte čakali v aute pol hodinu dokým otvoria obchod, kde sa predáva vstupné.
Na tento výstup mi dali dvoch Afričanov, ktorí to poznajú. Bolo to deväť kilometrov do kopčeka.Lenže moji kamaráti zvolili kadejaké “skratky”, ktoré sa mi miestami nezdali, ako skratky. Prvý chalan hrdo kráčal a potláčal únavu. Vždy vybehol sto metrov a potom nenápadne fučal, ako kôň.
Za ním som išiel ja a veľa krát som si musel spraviť aj prestávku, lebo som to nezvládal. Posledný chalan ten nič nepredstieral, tiež išiel svojim tempom a zastavoval vždy, keď to tak cítil. Vždy keď nás dobehol, tak sa nás pýtal či sme v poriadku. Ani jeden z nich nemal vodu. Ponúkal som im svoju no boli veľmi hrdý a odmietli.
Bolo to len 2145 m/nm no ja som mal pocit, že to je viacej. Nebol som pripravený ani s obuvou. Cez moje tenisky som cítil každý jeden kamienok a nohy ma boleli tri dni. Nemal som v pláne to vzdať, tak som sa zaťal a išiel. Všetké myšlienky tipu, že si unavený a bolia ťa nohy som vylúčil a po chvíli zmyzli nakoniec všetké myšlienky.
Pri konci to bola čisto meditačná chôdza, pri ktorej som bol nadmieru pokojný. Kilometer pred cieľom som už bol v čele a nepociťoval som žiadnu bolesť len som kráčal. Boli sme na vrchole. A tam som si uvedomil, ako dôležitá je cesta a nie cieľ. Uvedomenie prišlo aj vďaka tomu, že v cieli nič nebolo. Žiadny pekný výhľad, len veľké elektrické stĺpy a elektrická rozvodňa s vysielačom. Ja som bol spokojný so svojím výkonom a s vedomím, že v turistike budem pokračovať.
Bol tam jeden strážnik od ktorého si vypýtali chalani vodu. On práve obedoval a dokým išiel po vodu, tak mu všetko zjedli. Bolo to vtipné, keďže sa absolútne nepoznali, ale strážnik to zobral so smiechom. Vodu im daroval a vybrali sme sa naspäť. Dole to išlo oveľa ľahšie ako hore a niekde v strede sme našli nakoniec aj jeden celkom pekný výhľad ako útechu.
Afrika, Keňa – Ol Donyo Sabuk – 2145mnm
Fourteen Falls
Keď sme už boli dole tak naša cesta pokračovala ku vodopádom na, ktoré som sa tešil. Strašne ma fascinujú vodopády a príroda okolo nich.
Na cesta sa vyskytla nečakaná zvieracia zápcha, ktorá je tiež v Keni normálna. Všade pri cestách sú kozy, kravy alebo somáre. Veľakrát musíme čakať dokým prejdú cez cestu oni a až potom môžeme my.
Afrika, Keňa – zvieracia zápcha
Konkrétne táto zápcha trvala desať minút trúbenia na kravy, čo mi prišlo zbytočné. Stačilo čakať a relaxovať, však vodopády boli len desať minút cesty.
Dorazili sme tam a pri bráne chalani rýchlo zjednali cenu a už sme sa štverali po skalách ku vodopádom Fourteen Falls.
Afrika, Keňa – vodopády Fourteen Falls
Afrika, Keňa – vodopády Fourteen Falls a Ja
Názov týchto vodopádov je Fourteen Falls, ale bolo ich tam oveľa viacej. Nádherný pohľad, ktorý mi doplnili moju energiu, ktorú som vydal na turistiku.
Všetci sa so mnou vyfotili, lebo rastaman v Afrike je niečo špeciálne. Celá Keňa žije reggae hudbou a veľa mladých tu majú dready. Práve Bob Marley zjednotil Afričanov. Prišiel do Keni a mal tu hrať, no nedostal sa k tomu.
Vyžadoval totiž marihuanu a jej fajčenie počas koncertu. Nedovolili mu to, a tak vyhlásil : Nie je ganja, nieje hudba a odišiel do Zanzibare, kde mal svoj veľkolepý koncert a aj prejav o zjednotení. (Príbeh od kamaráta z Watamu, pravdivosť nezaručujem). Od vtedy Keňa žije reggae hudbou a rastafariánskym spôsobom života.
Afrika, Keňa – vodopády Fourteen Falls a rasta people
Keď sme sa nabažili energiou z vodopádov, tak prišiel čas si naplniť aj bruchá. Dlho sa nám nedarilo nájsť reštauráciu, kde sa podáva aj niečo vegetariánske. Napokon sme našli, ale nebolo to nič výnimočné. Dostal som hranolky s kečupom a so špenátom. Chalani sa mi smiali. Po chvíľke vidím, ako oni majú to isté, a tak som sa ich spýtal prečo nemajú mäso, keď všade sú samé grilované rebrá, steaky a kadejaké iné mäsové produkty.
Povedali, že toto je drahá reštaurácia a porcia s mäsom stojí nad dvadsať dolárov. Trošku som ich vysmial a povedal im, že to preto, lebo sa mi smiali tiež. Zasmiali sme sa, dojedli a išli ďalej. Asi neboli spokojný so špenátom, lebo nenechali im ani tringelt.
Afrika, keňa – miestne obchody mimo veľkých miest
Afrika, Keňa – vodopády Fourteen Falls a Mateo
Už sme neboli ďaleko od hotela, ale celé Nairobi bolo zapchaté tak to išlo pomaly. Po nejakom čase chalani odhodili svoju hrdosť a už vodu neodmietli keď som im ju v rozhorúčenom aute ponúkol. Zaviezli ma na hotel kde sme si ešte vymenili email a rozišli sa.
Akonáhle som si sadol, prišli bolesti nôh, tak som sa rýchlo osprchoval tradične studenou vodou a išiel spať.
Afrika, Keňa – hotelový chill
Keňa 27.01.2017 – Chill v Nairobi
Doprial som si dlhší spánok a pokojné raňajky bez žiadneho zhonu. Centrum mám asi päť kilometrov, tak som sa rozhodol ísť pešo, aby som rozchodil včerajšiu svalovku. Nepomohlo to.
Asi v polovici ma zastavil pán policajný oficier a začal sa vypytovať či nemám pri sebe marihuanu.
Ďalšia korupcia
Vysvetlil som mu, že nie, tak si vypýtal môj pas. Nestihol som ho vybrať ani z tašky a tichým hlasom vyhlásil, že nech mu dám peniaze na obed a nebudem mať žiadny problém. Vravím mu, že to sú moje posledné peniaze. On si stál za svojim a vyžadoval peniaze na obed. Vytiahol som desať dolárov a dal mu ich. Je ťažké odporovať vychudnutému, dlhému afričanovy s kalašníkom v ruke, ktorý ešte aj zazerá až to je nepríjemné.
Poďakoval a pustil ma aj bez prezerania pasu. Zanadával som mu po slovensky do nemenovaných ľudských orgánov a žliaz. Nehneval som sa dlho, lebo som si uvedomil, že to práve ja som chcel ušetriť na taxíku, ktorý by ma vyšiel asi tak isto. Poďakoval som za ponaučenie a vykročil som ďalej.
Afrika, Keňa – Mateo na pláži
Uhuru park
Zastavil som sa v miestnom parku, ktorý sa volal Uhuru park.
Afrika, Keňa – Nairobi
Vyhľadal som si ho na internete, ale na fotkách to vyzeralo trošku inak, ako na živo. Nebolo si ani kde sadnúť, lebo všade niekto spal. Na lavičkách, na zemi proste všade. Nepozdávalo sa mi to tak som park vynechal a šiel sa najesť.
Po dlhom čase som si dal inú stravu, ako tú africkú. Zvolil som si SubWay. Po obede som hľadal shoping centrum, alebo aj menší obchod, kde si nakúpim všetko čo potrebujem a ešte aj suveníry a darčeky. Stratil som sa najviac, ako sa len stratiť dá. Nefungoval mi ani internet, tak som hľadal kaviareň kde by bola wifi. Po troch pokusoch som zistil, že tu internet nie je v každej kaviarni. Ešte som nejaký čas blúdil no nakoniec som vyhľadal taxík.
Nevedel som žiadny názov ani miesto kde sa také centrum nachádza, tak som to nechal na taxikára. Odviezol ma podľa neho do veľmi veľkého a dobrého shoping centra. Boli tam tri obchody a úschovňa batožiny. Obchodíky vyzerali na pokraji krachu a nič, čo som potreboval som nenašiel.
Miestami už vyzerám, ako totálny pičovateľ. 🙂 Stále len na všetko hundrem. No práve Afrika mi pomohla to zmeniť aj keď som si to uvedomil až oveľa neskôr.
Afrika, Keňa – Nairobi
Vydal som sa zase do ulíc a začal blúdiť znova. Po určitom čase mi nabehla sieť, tak aj internet. Hneď som si vyhľadal názov, zobral si taxík a vydal sa tam.
WestGate bol názov nákupného centra a tu som si nakúpil všetko čo som mal v pláne a aj niečo navyše. Spokojne som sa vybral do hotela. Na ďalší deň odlietam do Mombasi, tak som zavolal ešte taxikárovi Smithovi a dohodol sa nech ma odvezie na letisko. Celkom sme sa nerozumeli, ale na tretí krát mojou angličtinou to pochopil a súhlasil.
Začal som sa baliť a zisťujem, že mám viacej vecí, ako keď som sem prišiel a nezmestí sa mi to všetko do kufra. Nakoniec som to zvládol a pustil si po dlhom čase film a už iba relaxoval.
Afrika, Keňa – Diani Beach
Keňa 28.01.2017 – Diani beach, rozlúčka s Afrikou
Už o šiestej ráno ma čakal taxík, ktorý ma mal zobrať na letisko. S tým časom som to prehnal, lebo som si myslel, že cesta bude zase trvať dve hodiny, ako keď som sem išiel. No zabudol som, že je sobota ráno. A v sobotu sa chilluje po piatku. Odlietal som až o 10:15. Tri hodiny som čítal knihu a kúpil si letiskové jedlo, ktoré ma celkom prekvapilo. Indické jedlo, jemne pikantné a výborné. Ňamiii
Diani beach
Let trval 45 minút a v Mombase ma už čakal môj známi, takže sme hneď vyrazili. Cez Mombasu tečie rieka a nemajú most, tak sme použili loď na prepravu auta. Tam sme čakali asi hodinu a ďalšia hodina autom bola na pláž Diani, kam som mal namierené. V taxíku to bolo celkom zaujímave. Tisíc stupňov a prehriata každá jedna časť môjho tela. Tešil som sa už na kúpanie.
Po ubytovaní som sa hneď išiel najesť, lebo v bruchu už začali vyhrávať muzikanti. Reštaurácia bola priamo na pláži, čo bolo užasne. Popri jedle som si vychutnával východ slnka, západ slnka a nekonečné vlny, ktoré upokojovali moju blúdivú myseľ.
V tomto kraji je minimálne o sedem stupňov teplejšie, ako v hlavnom meste, takže vetrík, ktorý trošku viacej fúkal mi prišiel vhod. Bol som unavený z cestovania a okolo ôsmej večer som si išiel ľahnúť. Konečne som sa dostal k relaxu, lebo safari nebol relax, ale miestami riadna makačka. Ale stála zato. Teraz ma čakalo osem dní leňošenia na pláži.
Afrika, Keňa – Diani Beach
Spánok v tejto oblasti je o trošku ťažší, lebo je tu strašne teplo. Zaspávanie mi trvá o trošku dlhšie a často sa budím. Ale na druhej strane to teplo cez deň, je pre mňa perfektné.
Vstal som okolo ôsmej a hneď bežal na raňajky. Čerstvý mangový džús, omeleta a palacinky. Kráľovské raňajky, ktoré ma sprevádzali každý jeden deň. Neomrzeli ma za tých osem dní, pretože omeletu milujem.
Dôkladne som sa nakrémoval proti slniečku, aby som sa znova nespáliť a vyhľadal som si voľné lehátko, kde som sa zložil. Celý deň som sa len opekal a kúpal. Relax.
Každý deň je tu odliv a príliv. Počas odlivu sa tu vytvára nádherná nekonečná pláž. Čistá voda a všade krásny bieli piesok. Pláže sú väčšinou prázdne. Ľudia sú skrytý pod palmami pri hoteli, kde sú vytvorené súkromné pláže. Dokonalý relax. Nikto nikde a pláž mám skoro celú len pre seba.
Afrika, Keňa – Diani Beach
Moja intuícia mi zachránila život
Pred večerou som sa ani neviem z akého dôvodu presunul na iné lehátko. Po desiatich minútach na to predchádzajúce lehátko spadol odlomený konár z kokosovej palmy. Pekne by mi to rozdrtilo hlavičku. Mal som šťastie, alebo moja intuícia sa konečne zlepšuje. Je pravda, že som tu už dlhú dobu sám a dosť som sa venoval meditáciam. Mal som konečne čas len sám na seba. Takže všetko je možné.
Na večeru som si dal pizzu, ktorá bola úžastná. Čerstvá cuketa, mrkva, cibuľa a iná zelenia. Správne dochutená a aj to cesto bolo fantastické.
Afrika, Keňa – Diani Beach
Najväčšia škola je samotný život
Pomaličky sa môj výlet po Keni blíži ku koncu. Putoval som touto nádhernou krajinou celý mesiac a dalo by sa tu stráviť ešte oveľa dlhšie. Nájde sa tu ešte strašne veľa miest, ktoré som nestihol preskúmať.
Postretával som tu rôznych ľudí. Dobrých, zlých..ťažko ich súdiť, alebo rozdeľovať. Každý jeden mi niečo dal na mojej ceste. Vždy len to čo som potreboval. Naučil som sa tu “dávať” ale aj “prijímať”. Začal som si všetko vážiť, pretože na Slovensku plačeme, že nemáme to alebo to. Pritom som videl, že k životu veľa krát stačí trochu jedla, vody a široký úsmev.
Neprepchával som sa, ako doma, väčšinou som jedol čo som dostal. Úplne mi to stačilo a ďakoval som za každé sústo. Cez meditácie som sa dostal viacej do seba a zhodnotil som môj doterajší život. Mal som veľa času o všetkom premýšľať a všetko prehodnotiť. Chcel som prejsť úplnou premenou, no nevedel som, kde mám začať. Práve preto som sa vybral do Afriky úplne sám.
Potreboval som sa stratiť, aby som sa mohol nájsť.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo