Strach, ako zbraň proti našej individualite #1

Matej Lajgút
30 júla, 2023

Pár slov na úvod

Dlhšiu dobu som nenapísal žiadny článok, pretože som mal dosť veľa práce a po večeroch sa mi popravde už nechcelo písať. No posledné dni sa mi v mojej hlave premieta jedna veľmi veľká téma, ktorú by som rád otvoril.

Môj blog nie je len o cestovaní, ale aj o seba rozvoji, a preto by som tentokrát chcel niečo napísať o jednej z najsilnejšej emócii. Budem písať o Strachu. A o tom, ako podvedome nám vštepujú niektoré situácie, aby v nás vyvolali strach. V minulosti nám väčšinou strach vštepovali cez média (TV, rádio) , ale teraz v dobe fejsbúkovej nejde už len o média, ale o masu ľudí, ktorí sú už strachom naladení a nevedomky ho šíria ďalej.

Žiaľ, celé to je ako zapálená fakľa, s ktorou chodia od domu k domu a „kde tu“ sa niečo zapáli. Možno to už nie je „kde tu“, ale je to už drvivá väčšina. Možno táto moja úvaha niekomu pomôže a možno to niekoho zasiahne. Hlavne treba rešpektovať každého názor, bez urážok, agresie či hanlivých prejavov.

Je dôležité sa naučiť rozlišovať či je náš strach opodstatnený alebo zbytočný. Ten zbytočný, nám môže znepríjemňovať život.

Strach

Čo vlastne je ten strach?

Je to emocionálny stav charakterizovaný pocitom úzkosti, obavy či nervozity, ktorý vzniká z pocitu ohrozenia, neistoty alebo nebezpečenstva. Je to prirodzená reakcia organizmu na situácie, ktoré vnímame ako potenciálne škodlivé alebo nepriaznivé. Môže mať rôzne úrovne intenzity a môže byť spôsobenými rôznymi faktormi, vrátane skúseností, psychologických predispozícií a prostredia, v ktorom sa nachádzame. Toto je poučka o strachu, ale za ním sa skrýva oveľa viacej.

Vymenujem pár najbežnejších strachov, ktoré sú väčšinou opodstatnené. Sú prirodzené a nemusia nám nejako výrazné znepríjemňovať život, ak to neprekročí určitú hranicu, kedy to už môžeme nazývať prehnaný, neopodstatnený strach:

Strach zo smrti – je to náš najsilnejší strach. V mladom veku ho až tak nevnímame, no dá sa pozorovať pri starších ľuďoch. Môžeme ho sledovať aj sami na sebe. Ako nám pribúda vek, tak si viacej dávame na seba pozor. Už nejdeme bezhlavo do vyhrotených situácii, všetko si radšej premyslíme a zvážime hodnotu nášho zdravia a života.
Strach o svoj život – v podstate to je strach zo smrti, ale väčšinou vyplýva pri fyzickom ohrození človeka. (môže byť opodstatnený, ale aj nemusí byť)

Panické strachy

Sem patrí panický strach z určitej situácii či z rôznych tvorov. Tento strach vzniká z našej zlej skúsenosti z minulosti. Či už je vytvorený v tomto živote alebo v minulom živote, vie nás to poriadne potrápiť. Veľa týchto blokov si nesieme z nášho detstva, ktoré časom prerastú až do panického strachu. Niektoré tieto strachy sa dajú pomocou terapie celkom super zvládnuť, no niektoré zážitky sú tak silné, že to môže byť oveľa ťažšie. (nie nemožné)

Neopodstatnený strach

Je to strach, ktorý naša myseľ dáva na prvé miesto, ale v podstate je tento strach neopodstatnený a môže nám spôsobovať zbytočný stres či nervozitu. Vymenujem pár týchto strachov:

strach z budúcnosti – snáď jeden z najpopulárnejších strachov v našich životoch. Máme strach o našu budúcnosť, o naše pracovné miesto, zo straty partnerov, kamarátov, priateľov (žiarlivosť v partnerstve, je len prezlečený strach, že stratíme partnera), strach, že sa nám niečo stane, keď niekam pôjdeme (silné vzorce z detstva: dávaj si pozor na tých a tam tých, dávaj si pozor, keď pôjdeš tam či tam).
strach z niečoho iného – sem patrí hlavne homofóbia. Sme vychovaní, že sa máme pozerať rovno a všetko, čo sa odchyľuje od nášho pohľadu je zlé. Aj, keď homofóbiu obhajujeme inak, väčšinou to je len náš strach.
strach z našich emócii – problém vyjadrovať svoje pocity je strach z nich. Bojíme sa vyjadriť to, čo nás môže zraniť. Neradi ukazujeme svoje slabosti. Môže to byť blok z detstva alebo z rôznej situácii, kde bola naša dôvera zneužitá.
strach vyjadriť sa – malá sebadôvera nám ho môže veľmi ľahko vyvolať. Bojíme sa niečo povedať, napísať či vyjadriť sa. Máme obavy z toho, čo nám na to povedia ostatní (vie to byť pekne zákerné)

Popasovať sa s takýmto strachom môže byť niekedy náročné. Sám som si prešiel strachom z mojich emócii, vyjadriť sa a aj so strachom z budúcnosti. Mal som strach, že, čo povedia ľudia na moje názory, úvahy. Bál som sa kritiky a či niekomu neublížim. Bál som sa či moje jedlo bude ľuďom chutiť, keď som vlastnil reštauráciu a varil som pre ľudí. Mal som strach z budúcnosti, konkrétne z finančného hľadiska, keď sa mi nedarilo. Prešiel som si žiarlivosťou a stratil som svojich blízkych, svoje lásky či priateľov.

„Buď vôľa tvoja“ – časť modlitby, ktorá nám našepkáva, aby sme prijali všetko, čo nám život ponúka.

Neexistuje presný recept, ako sa týchto strachov zbaviť. Z časti mi pomohla Ayahuasca, meditácia a z veľkej časti mi pomohlo odosobniť sa od jednotlivej situácii. Pozrieť sa hlbšie do celého procesu – prečo sa mi to deje? Pýtať sa samého seba, že, čo sa mám z tejto situácii ešte naučiť. Veľa krát úplne postačuje sa stíšiť. Ako náhle dokážeme v našej mysli filtrovať, čo je dôležité a, čo nie, tak veľa odpadu zmizne. Nie úplne a nie navždy, ale môže to byť krásny krok vpred. Niekedy stačí sa úplne oddať životu, vesmíru, láske či Bohu. (každý nech si to pomenuje, ako chce).

Ak berieme do úvahy, že všetko utrpenie, ktoré sa nám deje je len naša životná skúška, tak každý jeden strach je potrebný, aby nám pripomínal, že sme danú skúšku ešte nezvládli. Aby sme jednoducho na tú skúšku nezabudli. Keď to zvládneme, tak aj strach sa rozpustí.

Vnucovanie strachu

Televízne noviny ako každodenná dávka strachu. 80% obsahu z TV či z novín je len ukážka utrpenia na Slovensku, či vo svete. Už ste sa niekedy pýtali, prečo nám ukazujú všetko len to zlé? Ak by ste nato chceli odpovedať, že im ide o našu informovanosť a naše bezpečie, tak tu vzniká druhá otázka, prečo nám miesto ukážok utrpenia, neukážu riešenie?

Nie je podstatné prečo to robia, ale je veľmi dôležité si to uvedomiť, že sa to deje a snažiť sa so všetkou láskavosťou sveta to zdvorilo odmietnuť. Strach nás môže brzdiť v našom úsudku, a preto je na každej bytosti, aby to vyhodnotila či potrebuje žiť v stave, že sa všetkého bojí.

Aby to nevyznelo, že som odporcom médií, čo by bol iba ďalší extrém, tak Vám opíšem návod ako na média:

nie všetko je sväté, čo je v TV či niekde napísané. (napríklad na mojom blogu 😁) Ani moja úvaha nie je jediná a absolútna pravda sveta. Vždy je potrebné si všetko overiť. Hľadať aj inakší zdroj informácii.
byť odosobnený od obsahu – ak Vás dané informácie emociálne zraňujú, tak to treba okamžite vypnúť. Viem, že veľa ľudí radi kŕmia svoje telo bolesti práve týmito informáciami, ale nie je to prospešné pre telo ani pre ducha. Ak Vás hnevajú politici v TV, tak načo o nich stále niečo čítať či pozerať? Iba, že by nás ten hnev bavil a nechceme sa ho vzdať.
barikáda má vždy dve strany (pravdy) – v tejto dobe môžeme všade vidieť, ako sa všetci vzájomné manipulujú. Jedna strana má svoju pravdu a druhá zase svoju. Navzájom sa očierňujú. Jeden tábor ľudí vidí doprava a druhý tábor zase doľava. No niekedy pravdu nemusí mať ani jedna strana. (covid, vojna a iné patálie sveta, ako príklad boja „o pravdu“)
čo nemôžeme zmeniť, tak nás bude zbytočne lynčovať – hnevať sa nad niečím, čo nemôžeme zmeniť je zbytočné. Problému to nepomôže, akurát sami sebe si ublížime.

Pozrieť si správy či prečítať si rôzne média na vedomejšej úrovni, nám nemusí spôsobiť žiadnu bolesť alebo nám to nemusí privolať žiadny strach. No byť si toho vedomý a nie len si to myslieť, je zložitý proces. A vedieť si overiť zdroj je v dnešnej dobe veľmi náročné. Asi je najjednoduchšie tú telku vypnúť a radšej rozvíjať svoju intuíciu.

Strácame individualitu?

Ak prestaneme rozvíjať našu intuíciu a budeme všetkému len slepo veriť, pretože sme to videli v TV či čítali niekde v „alternatívnych médiách“, tak naša individualita sa pomaličky vytratí. Budeme len slepo kopírovať to, čo interpretoval niekto iný. Nemusí to byť len TV či internetové média. Môžu to byť aj niektoré knihy zaoberajúce sa duchovnom či ezoterikou. Niektorí jedinci pre zisk či pre slávu napíšu presne to, čo chceme počuť. No nemôžeme sa zbaviť zodpovednosti za samých seba.

Je dôležité prijať zodpovednosť za svoj život. Nie za všetko môžu medvede, homosexuáli , migranti, otepľovanie či covid.

Nepopieram žiadnu problematiku sveta a nepopieram ani žiadnu konšpiráciu sveta. Len necítim potrebu sa so všetkým zosobňovať. Jediné, čo dokážem v tomto svete zmeniť som JA sám a nato sa aj zameriavam. Súcitím s tragédiami ľudí či krajín, ktorých sa témy týkajú, ale žiaľ ani to neviem nijak zmeniť. Kolobeh života a smrti je roztočený od počiatku času – nečasu. Zmeniť to vie len jednotlivec.

Svet potrebuje utrpenie?!

Tieto riadky sa možno nebudú každej bytosti páčiť a možno to vôbec tak nemusí byť. No poslednú dobu, to tak cítim celým svojim bytím. Svet ešte potrebuje utrpenie, aby sa rýchlejšie prebudil!

Kiež by boli všetky bytosti sveta šťastné, zdravé a zbavené všetkého utrpenia.

Žiť v blahu a v pokoji nám umožňuje určitý komfort. Všetko je krásne, všetci sú milí a láskaví. Tvárime sa tak. No, keď príde vyhrotená situácia, tak sa nám ukáže, čo ešte vo svojom živote potrebujeme vylepšiť. Uvediem príklad:

Môj život začínal byť ako gombička. Všetko spolu ladilo a sám seba som presvedčil, ako som na tom už dobre. Ako dobre zvládam určité situácie. Už ma nič neprekvapí. A zrazu mi umrel blízky človek a všetko sa úplne zmenilo. Zase mi život ukázal, že niektoré situácie sa nedajú len tak ľahko zvládať. Videl som hneď prepojenia v mojom seba rozvoji, ktoré ešte vôbec nemám zvládnuté.

Nestačí si len myslieť, že už máme niektoré skúšky zvládnuté. Vesmír nás veľmi rád vyskúša a potom príde tvrdý pád.

Objavil sa vo mne strach. Strach o svojich blízkych. Vždy, keď mi zazvonil telefón, tak moje prvé myšlienky boli „čo sa zase zlé stalo s mojou rodinou“. Rozrušilo ma to. Vždy som sa upokojil, že to ma len moja myseľ pokúša, ale bolo to nepríjemné. Ten pocit strachu prebehol celým telom. Zimomriavky a studený pot. Dodnes to nemám celé spracované, ale už dokážem o tom písať. Prvý krok som spravil. Už to nedusím v sebe.

Svet potrebuje „zlých politikov“, aby sme rozvíjali svoju individualitu

Posledné roky je tu toho utrpenia viacej ako inokedy. Covid či vojna. Zlé politické rozhodnutia a kopec iných situácii, z ktorých ide hnev, agresia, nenávisť či strach. Sám som bol hlupák a reagoval som až príliš na emocionálnej úrovni. Zasiahlo ma to, asi ako každého. Potreboval som impulz a uvedomenie si, že svet ide presne tak, ako má ísť.

Samozrejme najradšej by som bol, keby to tak nebolo. Prajem všetkým bytostiam lásku, zdravie, harmóniu či hojnosť. A myslím to úprimne z celého môjho srdiečka. Odpustil som všetkým ľuďom, čo ma v živote sklamali či ublížili. (snáď aj mne bude odpustené, za všetko zlé, čo som vykonal) S väčšinou som sa spätne zase zharmonizoval. Pri niektorých je ešte cesta zarastená. Všetko potrebuje čas.

Využime strach k nášmu pokroku odhaliť svoje slabé stránky

Láska namiesto nenávisti!

Týmto článkom som chcel poukázať na strach, ktorý je dôležitý a zároveň zbytočný. Môže nás ničiť, ale môže nám ukázať cestu. Týmto chcel básnik povedať, že všetko je v poriadku, ak niektoré situácie nezvládame. Je v poriadku sa hnevať na danú situáciu. Jediné na čom by bolo super zapracovať sú naše reakcie. Naučiť sa reagovať vedome s porozumením. Je nás tu veľa a nie každý ma rovnaký názor na svet.

Rešpektujme iný názor

Keďže spoločnosť je rozdelená na viacej častí, tak je dôležité nehájiť silou a agresiou „našu pravdu“. Svet potrebuje lásku a nie nenávisť. Aj, keď s niekým či niečím nesúhlasíme, tak treba komunikovať s mierom a pokorou. Je to len strach, ktorý nám nedovolí prijať aj niečo iné.

Niekedy je umenie nereagovať

Článkov na túto tému bude viacej, pretože je to rozsiahla téma a nerád by som všetko natlačil do jedného textu. Nabudúce sa zahĺbim viacej do skrytých strachov, ktoré sa dajú pekne vyčistiť.

Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,

s láskou Mateo