Sebaláska a sebavedomie – cesta k sebe
Mám sa rád?
Sebaláska je často rozoberaná v knihách, článkoch a dosť sa o nej aj rozpráva. Pred pár rokmi som nemal ani poňatia, čo taká sebaláska všetko zahŕňa a čo pod tým pojmom všetci myslia. Myslel som si, že sa prirodzene mám rád, ale až časom som zistil, že moja láska k sebe bola veľmi mizivá. Dnes je to už úplne inak a rád by som sa o tom s Vami podelil. Jedná sa zase len o moje skúsenosti a vnemy, ktoré som za svoj život nazbieral.
Obsah článku
Čo všetko nie je sebaláska?
Ja som si myslel, že sa mám rád, že mám túto sféru zahojenú, ale popravde som ani netušil, čo všetko vo mne ničilo sebalásku. Preto začnem tým, čo všetko nie je sebaláska. Čo všetko nám ničí lásku v samého seba.
Tu by som spomenul už aj sebavedomie, pretože sebavedomie u mňa je dosť spojené so sebaláskou. Neviem či to platí u všetkých, ale ja som mal veľmi slabé sebavedomie a až keď som sa úprimne začal mať rád, tak sa mi sebavedomie začalo zväčšovať.
Devastácia tela
Ak často a veľa pijeme alkohol, či berieme drogy, tak to sa radí do devastácie svojho tela, mysle a duše. Pri týchto činnostiach je maximálna neláska voči sebe. Ja som sebalásku už nemal predtým, ako som začal brať drogy, ale, ako som ich začal brať, tak sa to ešte viacej prehĺbilo.
Spôsobovať si schválne bolesť, rezať sa či inak si ubližovať, tiež patrí do tejto kategórie, kde si hrubo hmotne ubližujeme, a preto tu nemôže byť žiadna láska k sebe samému. Tu by som možno spomenul aj niektoré sexuálne praktiky, nazývané sado-maso či BDSM, kde sa vzrušenie vyzdvihuje práve bolesťou. Myslím si, že toto sem tiež patrí. Ak sa mýlim, nech mi je odpustené, ale stojí to za preskúmanie.
Neprijatie seba
V tejto kategórii sa asi nájde väčšina populácie. Nie len ženy, ale aj muži často riešia svoj vzhľad, čo je úplne v poriadku. V určitej miere treba byť kritický, aby sme napredovali, aby sme sa mohli zmeniť na taký obraz, ako chceme. Ale je tu tenká hranica, ktorá keď sa prekročí, tak môže vzniknúť až k nenávisť k svojmu telu.
Som tučný/tučná, som škaredý/škaredá, som veľmi chudý/chudá. Mám príliš veľa vyrážok, krivé nohy, veľký nos, malý penis, škaredé vlasy a takto by som mohol pokračovať, ako si dokážeme na sebe nájsť tisíce chybičiek, ktoré nám spôsobujú, že sa nemáme radi. Tu už je ten rozdiel so zdravou kritikou voči sebe, že tu vzniká nenávisť voči svojmu telu. Tu sa presne začne vytrácať sebaláska a zrazu sa naša myseľ nastaví tak, že už to ani nevieme zmeniť čo všetko sa na nás nepáči a príde nenávisť. (to už je pokročilejšie štádium nelásky).
Pri neprijatí seba samého a svojho tela som uviedol len zopár príkladov, ale sem sa radí všetko, čo nám vadí na svojom tele až tak, že sa za to nemáte radi. Niekedy to môže byť skryté a sami vedome nevieme, že nám to spôsobuje bolesť. Ako na to prídeme, či máme na sebe nejakú časť nášho tela, ktorú nemáme radi?
Sami sa zhadzujeme pred druhými ľuďmi. Napríklad idete na návštevu, kde Vás ponúknu jedlom a skôr, ako by si hostiteľ niečo na Vás všimol, tak vy dopredu poviete „nemal/a by som jesť, lebo som pribral/la“. Sami upútate pozornosť, že ste pribral/la, a to znamená, že je tam neprijatie svojho vzhľadu. Takto sa dá podceňovať aj v iných oblastiach. Dopredu sa ospravedlňovať za niečo, čo si pravdepodobne nikto nevšíma. Len my sami vidíme tie chybičky, ktoré nám nedávajú spávať.
Taktiež tvrdiť, že som OK so svojou váhou, ale pritom sa každý deň vážiť na váhe, nám tiež môže niečo napovedať, že tam je určité neprijatie seba. Čiže ak sa pred druhými ľuďmi podceňujeme, spochybňujeme či dopredu ospravedlňujeme, tak by som začal hľadať príčinu a hneď by som to analyzoval, či to viem zmeniť, alebo je to niečo hlbšie čo už zasahuje do mojej sebalásky.
Nízka sebadôvera
Sebadôvera, sebavedomie či sebaláska sú síce odlišné pojmy, ale veľmi na seba nadväzujú. Všetko začína pri sebaláske. Ak ju nemáte či stratíte, tak pomaličky vymizne aj sebadôvera či sebavedomie. Ja to rád spájam, pretože práve na sebadôvere sa dá ľahko spozorovať, že nemáme v poriadku sebalásku. Tu uvediem tie najbežnejšie príklady:
Bojím sa vyjadriť svoj názor, pretože mám strach, čo naň povedia ostatní. Čo si pomyslia o mne druhí? Ako ma vidia ostatní? Bojím sa prehovoriť pred viacerými ľuďmi. Urazil ma! Veľmi si beriem osobne, keď mi niečo povedia druhí. Tu by sa zase dalo pokračovať, pretože tých príkladov je veľmi veľa. Pri týchto príkladoch všetko nasvedčuje o malej sebadôvere a malom sebavedomí. Z veľkej časti je to zase len naša Myseľ, ktorá nám vytvára tieto obmedzenia. Ona nás rada presviedča o tom, že sme zlý, škaredý a radšej nám predkladá rôzne strachy, ktoré nám bránia v sebavedomom jednaní.
Myseľ môže za väčšinu psychických stavov pôsobiacich na naše sebavedomie a sebadôveru.
Zanedbávanie odpočinku
Veľa ľudí len pracuje a pracuje a keď už má prísť na oddych, tak ešte aj doma pracuje. Nemusí to byť len práca, môže to byť len športovanie a športovanie a na oddych zase nie je čas. Ako náhle prestaneme vyvážene aj relaxovať, tak by som začal v sebe pátrať, či tam nie je úbytok sebalásky. (samozrejme môžeme mať len také obdobie, že treba veľa makať) Tu uvediem príklad z môjho života, aby sa to ľahšie pochopilo:
Mal som obdobie keď som pracoval veľmi veľa (čo je v poriadku pri dosahovaní určitého cieľa), ale keď už prišiel čas na oddych, tak som hneď niekam išiel a zamestnal sa inak. Až časom som prišiel na to, že som nechcel byť v pokoji, pretože práve v pokoji som bol konfrontovaný rôznymi myšlienkami z toho obdobia, ktoré boli dosť zaťažujúce až devastačné. Práve tie myšlienky boli spojene so sebaláskou a ja som sa im vyhýbal.
Ak nevieme relaxovať a oddychovať, iba sa ponáhľame a nevieme si nájsť čas sami pre seba, tak aj to nemusí byť sebaláska. Relax je dôležitý pri sebaláske. Vyhradiť si čas len sám pre seba. Vieme čo to znamená? Niekto si myslí, že mať čas len pre seba znamená byť doma v kľude pri telke či na mobile na internete. Ja som to pochopil trošku inak. „Čas pre seba“ je pre mňa čas strávení zušľachťovaním seba samého. Či už sa jedná o telo (sauna, masáž a pod.), alebo o myseľ (sebareflexia, knihy a pod.) Tak vnímam ja čas pre seba.
Vedomý oddych znamená reálne oddychovať (nič nerobiť). Ako náhle sme len na mobile, internete a píšeme či čítame bulvár, tak to všetko stráca význam oddychu a „čas pre seba“ už nie je len pre nás, ale zjavne aj pre niekoho iného. Veľa ľudí si toto veľmi mýli a myslia si, koľko času majú na seba, ale pritom sú len ponorení do konvenčného prúdu života.
Strava
„Stávaš sa tým čo ješ“. Staré známe pravidlo, ktoré potvrdzuje, že ak papáme nezdravé potraviny, tak tým svoje telo nemáme na prvom mieste a sebaláska ide zase niekam do pozadia. Prejedáme sa, že nám je zle. Je nám zle zo samých seba? Zajedáme emócie? Jeme veľa sladkého, pretože nám chýba láska?
Týmto netvrdím, že to je zlé. Je to určitý cyklus, kde chýba sebaláska a my, to krásne vyjadrujeme stravovaním. Jedol som veľmi veľa sladkostí a vedel som o tom. Snažil som sa proti tomu bojovať, nejesť, ale moje telo malo určitú potrebu, ktorú som musel vykonať. Až minulý rok sa to pomaličky samé začalo vytrácať a momentálne si dám raz za čas koláčik, ale už nemám chuť na sladké každý deň a nie v takých množstvách.
Chute sa menia… by povedal klasik, ale skôr sa menia či spracúvajú emócie, ktoré nám spôsobujú chute na sladké či na iné potraviny.
Starostlivosť o telo
Dlhé roky som rozvíjal len svoju duchovnú časť a na svoje telo som doslova kašľal. Myslel som si, že to je tak v poriadku, ale časom prišli zdravotné problémy, na ktoré mi neodkázala odpovedať ani psychosomatika, pretože to nesedelo. Psychosomatika sa zaoberá psychickými príčinami chorôb. Vo veľkej väčšine to úplne sedí, ale niekedy treba hľadať príčinu aj v banálnych veciach.
Sám som si vytvoril rôzne choroby tým, že som málo športoval. Síce som chodil na prechádzky a turistiku občas, ale môjmu telu to nestačilo, tak si vytvorilo rôzne choroby. Nemal som záujem o šport, bol som lenivý. Dnes som už na to prišiel, že, ako sa zväčšuje moja sebaláska, tak som si našiel cestu aj k športu a následne zmizli aj moje choroby.
Preto je dôležité rozvíjať svoje telo aj po fyzickej stránke a hlavne sa treba oň starať, pretože to je náš chrám na tento život.
Spomenul som čo nie je sebaláska (čo nám ničí sebalásku), ale upozorňujem, že toho môže byť oveľa viacej. Použil som len to, čo som si sám prežil a čo som dokázal zlepšiť o 1000% na sebe.
Matej Lajgút
Prečo sa nemáme radi, nemáme sebadôveru, sebaúctu či sebavedomie?
Kde vzniká neláska k sebe? Toto je niečo čo skúmam už dlhší čas a zase len použijem príklady na sebe, pretože každý človek to bude mať inak.
Väčšinou to je z detstva
Chceme či nechceme za našu sebalásku sú najviac zodpovední ľudia čo nás vychovávajú. Môžu to byť rodičia, učitelia či naša partia kamošov. Samozrejme časom k našej sebaláske prispievame aj sami našimi rozhodnutiami. Nemôžeme obviňovať, len naše okolie, pretože v dospelosti by sme už mali sami vedieť porozmýšľať čo je dobré a čo nie.
Rodičia a rodina
Výchova dieťaťa je najdôležitejšia časť, kde sa buduje sebaláska. Je dôležité, či pri výchove Vás vedeli rodičia pochváliť, poláskať, alebo Vás len napomínali či zhadzovali.
Neviňme rodičov za to, že k nám bolí prísni, možno to inakšie nevedeli
Výchova detí je veľmi rozsiahla téma, na ktorú Vám viem odporučiť knihy od Paľka „Hirax“ Baričáka – šlabikár šťastia (v každej časti niečo na túto tému nájdete). Paľko je na toto odborník podľa mňa a práve jeho knihy ma upozornili na to, že existuje aj dáka sebaláska.
Šlabikár šťastia – Paľko Hirax Baričák
Ak Vám rodičia dávali dostatok lásky, priestoru, vysvetlenia, tak aj Vaša sebaláska bude o niečo väčšia. Ak ste to nedostávali, tak si to budete musieť vybojovať teraz. Svet sa nezrúti, viniť netreba nikoho. Sebaláska sa dá vypestovať aj v dospelosti.
Niekedy nie len rodičia, ale aj iní rodinný príslušníci Vás vedia pekne naštepiť a postupne Vám odobrať sebalásku. Môže to spraviť starká, starký, teta. Nebudete to ani tušiť. Všetko zabudnete a až v dospelosti sa k tomu dostanete. Ja osobne som sa k určitým zážitkom z detstva dopracoval pomocou techniky CESTA od Brandon Bays – pridávam knihu, ale opisovať techniku nejdem, pretože to je rozsiahle, a to chce samostatný článok. V skratke sa dostanete k momentom z detstva, ktoré si nepamätáte a verte, že objavíte tam samé zaujímavé veci.
Pri rozvode rodičov, keď je dieťa ešte malé vzniká veľký blok, ak to dieťa nespracuje. Väčšina detí z rozpadnutého manželstva začne v pubertálnom veku piť alkohol a brať drogy. (toto mám potvrdené z viacerých prípadov a ak sa to nespracuje, môže to zasahovať až do dospelosti). Nemusí to vždy tak byť, ak to dieťa spracuje. Keď sa to nespracuje, tak tam sa veľmi uberá sebaláska. Nemusí to byť len rozvod, stačia aj časté hádky a dieťa to dosť poznačí.
Škola a súťaživosť
Celý školský systém je položený na známkovom systéme, kde niekto niečo nevie, tak dostáva 5ku a môže sa stať, že je vysmiaty pred celou triedou. Dodnes si pamätám odpovedanie z matematiky na strednej škole, kde som veľa krát nič nevedel a všetci sa mi smiali. Zanechá to určitú stopu, sebavedomie klesá a vzniká blok z odpovedania pred tabuľou a je to jasné, že nabudúce to dopadne tak isto. No toto je prehra učiteľky, za jej ukričaný spôsob učenia. Tá prehra nie je moja, aj keď som na to prišiel oveľa neskôr.
Nikdy nemôže byť každý žiak vo všetkom dobrý. Niekto vie matiku, niekto fyziku a niekto vie maľovať či spievať. Preto mi škola nedáva celkom zmysel, dokým bude postavená na známkovom systéme, ktorý chce docieliť, aby všetci boli rovnaký.
To isté sa týka aj súťaživosti v športe. Presne na telesnej výchove sme často dostávali tie najrôznejšie nadávky za to, že sme nevedeli hrať basketbal či sme nedokázali to čo iní. Dodnes to nechápem, ako sa učiteľka až tak mohla rozčertiť za to, že niečo nám nejde. Pamätám si tú žilu, čo sa jej vytvorila na čele, keď vrieskala. Snáď už našla pokoj, pretože basketbal aj tak nehrávam a ten krik bol zbytočný 🙂
Týmto chcem povedať, že v škole nás ponižovali, keď sme niečo nevedeli, a to spôsobilo menejcennosť čo nám ubralo z nášho sebavedomia. Samozrejme nechcem viniť učiteľov, môžme to brať len, ako lekciu do života, aby sme to sebavedomie potom v dospelosti znova objavili. Dostali sme len to, čo sme potrebovali, aby sme zosilneli.
Všetká česť učiteľom, ktorí vyučujú s porozumením a láskou.
Partia „kamošov“
Pri kamarátoch sa často stáva, že sa navzájom doberajú, zosmiešňujú. Niekto to berie s rezervou, ale tie citlivejšie povahy, to môže trošku poznačiť a tiež to môže znižovať sebavedomie a tým pádom aj sebalásku. A nemusí to byť len v detstve. Toto sa môže vyskytovať aj v dospelom kolektíve na pracovisku. Keď niekto niekoho zámerne zosmiešňuje v tom zmysle, že to je len sranda, tak asi nemá veľa úcty k druhým a tým pádom ani k sebe. Tiež tu neodporúčam nikoho viniť. Deje sa len to čo sa má diať.
Zhrnieme si čo všetko môže znižovať sebalásku, sebavedomie a sebadôveru.
Neláskavá výchova
Ponižovanie od rodiny
Ponižovanie od učiteľov či žiakov
Prílišná prísnosť a dôraz na dokonalosť
Myslím si, že je toho oveľa viacej, ale týmto som si prešiel ja a následne keď som vyštudoval strednú školu, tak som sa bál komunikovať s ľuďmi. Nechcel som chodiť po úradoch, lebo som mal strach z toho, čo mi povedia. Nechcel som telefonovať s bankami a rôznymi inými štátnymi inštitúciami čo som potreboval pri podnikaní. Nechcel som sa vyjadrovať na rôzne témy, aby som nebol odsúdený za môj názor.
Radšej som bol ticho a nechal si skákať po hlave. Bál som sa zamestnancom povedať, čo robia zle. Mal som zo všetkého strach. Nechcel som ľuďom dávať výpoveď aj keď hrubo prekročili určitú čiaru. Bol som slabý, mäkký a keď som v práci mal niekomu niečo povedať, aby robil inak tak som sa začal viacej potiť, triasol som sa a klepal sa mi hlas.
Možno sa budem opakovať, ale určite po prečítaní týchto riadkov neobviňujte ľudí a okolie za to, že boli na Vás neláskavý, hnusný či prísny. Veľa krát nevedia inak konať, pretože ich rodičia či učitelia ich naučili len toto. A zase ich rodičia a učitelia ich učili len toto. (začarovaný kruh, ktorý vieme práve MY STOPNÚŤ). Neobviňujte žiadnu situáciu, ktorá nastala vo Vašom živote. Život je škola oveľa dôležitejšia, ako tá „škola“ kde nás učia. Prišli sme sa na túto krásnu Zem učiť, rásť, aby sme boli silnejší a vždy dostaneme len takú skúšku, ktorú dokážeme vyriešiť.
Čiže ak momentálne nemáte sebavedomie, sebalásku, či sebadôveru, tak neviňte ani len seba, pretože to zvládnete, inak by ste takú skúšku nedostali. Toto všetko píšem preto, aby sme to vedeli odhaliť, uvedomiť si, že v tejto problematike ešte sme trošku rozladení. Ak si to uvedomíme, tak to je prvý krok vpred.
Aj mne sa sebavedomie pootvorilo len nedávno. (krátko na to, ako som si začal budovať sebalásku) Asi presne vtedy, keď som sa rozhodol písať o všetkom. Viem, že ešte mám na čom aj ja pracovať, ale taktiež si uvedomujem moje nedostatky a pracujem na nich. Napríklad mám problém sa prihovoriť ľuďom vo videu. Aj to je spôsobené sebavedomým. Ale keďže si to uvedomujem,t ak je len otázka času, keď sa mi aj ten strach rozpustí.
Matej Lajgút
Čo je sebaláska?
Dostávame sa k vysvetleniu, že čo vlastne je tá sebaláska. Bude to vysvetlenie len z môjho uhla pohľadu a tých uhlov môže byť nekonečno. 🙂
Mať sa rád taký aký som. Či som malý, pri tele, alebo som veľký a vychudnutý. Prijať sa taký, aký skutočne som. Mať rád na sebe každú jednu časť svojho tela, každú jednu bunku vo svojom tele. Vážiť si svoje telo a tým pádom sa dobre stravovať, cvičiť, športovať a zároveň sa starať o telo sauničkami a masážami. Vážiť si svoje choroby, nedostatky, pupáky a všetko čo je na mne občas, keď si doprajem aj niečo nezdravé, pretože nechcem byť na seba prísny. Nikdy nebude naše telo dokonalé, ale náš postoj voči nemu by mal byť stále láskavý a milujúci. Je to náš chrám. Vážme si ho.
Sebaláska je naučiť sa povedať NIE v rôznych situáciach, ktoré nás tlačia do pozícii, ktoré niesu v súlade s našim presvedčením. Sebaláska je vedome si neničiť svoje telo omamnými látkami či vytváraním si fyzickej bolesti. Láska v seba znamená pre mňa vždy porozmýšľať či daná situácia je vhodná pre mňa, či ma posúva vpred, alebo to je len ďalší krok späť.
Pod sebaláskou rozumiem nevytvárať v sebe napätie, stres, hnev či náladovo riešiť situácie. Pretože ak sa mám dostatočne rád, tak pochopím, že je zbytočné sa hnevať na ľudí, či na situácie, ktoré neviem zmeniť. Zbytočne budem podporovať agresívne emócie, ktoré ma vyvedú z mojej rovnováhy. Viem, že niekedy je to ťažké sa podľa tohto všetkého správať, ale platí pravidlo, keď o tom viem, tak je možné to zmeniť.
Ako sa začať mať rád?
Možno ste už zistili, že nestačí si povedať „Mám sa rád“ nemusí to byť úprimné, pretože ľudia najradšej klamú samých seba (nebol som výnimka). Nemusia byť tie slová z hĺbky nášho srdca, preto nebude stačiť si len raz povedať, že sa „Mám rád“.
Poznám pár cvičení na sebalásku, ale bude potrebné najprv odstrániť vzorce, ktoré nám spôsobujú nelásku seba. (alkohol, drogy, prijatie sa). Niektoré cvičenia mám od učiteľov Jógy a niektoré som objavil počas Ayahuascovej ceremónii.
Jedno najjednoduchšie cvičenie som objavil počas ceremónii. Vyzerá úplne banálne, až ľudia neveria, že funguje, ale pritom každí, kto tomu neverí to ani nedokáže spraviť.
Pochváliť sa a vedieť sa pohladiť
Počas viacerých ceremóniach som sa začal hladkať po tvári a po hlave. Niekedy som hladkal aj nohy či brucho. Počas ceremónii som si moc neuvedomoval prečo to robím, ale sprievodné myšlienky boli vždy o láske k sebe. Pochváliť si telo. Pochváliť si nohy, že ma každý deň nesú. Pochváliť si ruky, že ešte stále mi slúžia. Pochváliť si hlavu, že ešte stále dokážem rozmýšľať. Vedieť sa pochváliť a popritom sa hladkať 🙂
To bolo počas ceremónii a ja som to preniesol do reality. Žijeme moc automaticky a ani si neuvedomujeme, že každý deň nás nohy nesú, ruky pracujú, hlava myslím. Tak som z toho vytvoril mantru pri sprchovaní, keď si umývam nohy, tak im ďakujem, že ma nesú. Keď si umývam ruky, tak im ďakujem, že ešte stále môžem pracovať. Takto si prejdem celé telo a každej časti môjho tela poďakujem.
Keď sa poutieram a stojím pred zrkadlom, tak sa vedome začnem hladkať po tvárí a po hlave. Pomaličky prejdem ku každej časti tela, ktorá potrebuje pohladiť. Nahlas si vravím, že som úžasný. Som krásny. Som láskavý. Som..a dopĺňam rôzne vlastnosti, ktoré sú pozitívne.
Zvolil som opačný smer pred zrkadlom, ako dakedy, keď som na sebe hľadal iba chyby. Toto cvičenie mi z veľkej časti pomohlo sa prijať. Pomohlo mi vidieť sa pre seba dokonale, ale nezanevrelo na tú zdravú kritiku, ktorá ma poháňa športovať.
Objatie samého seba
Toto cvičenie som videl na festivale Drienok na rannej jóge. Je to úplne jednoduché a zase môže vypadať pre tých čo neveria dosť smiešne. 🙂
Sadnete si a rukami spravíte oblúk okolo svojej hlavy. Hore keď sa Vám ruky spoja, sa prekrížia a idete naspäť dole stým, že sami seba objímete. Toto ak budete opakovať pár krát ráno a večer, tak dlho nič, nič a ešte raz nič sa nebude diať. Ale ak vytrváte, tak zrazu sa udeje všetko. Je to úplne jemná premena, ale funguje.
Vyčistiť myseľ
Jedno z najdôležitejších cvičení pri sebaláske, sebavedomí a sebadôvere je zbaviť sa všetkého odpadu z našej hlavy. Zbaviť sa všetkých myšlienok, ktoré nám vravia, že sme hlúpy, škaredí či tuční. Zbaviť sa všetkých pochýb, že to neodkážeme, nezvládneme. Zbaviť sa všetkých strachov z našich krokov. Áno, môže sa stať, že spravíme chybu, ale mali by sme si dovoliť robiť chyby, dovoliť si povedať sprostosť či vyjadriť svoj názor aj keby ho nikto nepočúval.
Ale, ako na to, keď myseľ je náš najväčší súper? Vždy, keď nás naša myseľ začne ponižovať, alebo vravieť, že niečo neodkážeme, tak ju netreba poslúchať. Treba si to vedieť pomenovať, ako „Myseľ“. Neveriť jej vždy. Hlavne nie vtedy, keď nás ponižuje. Keď v nás myseľ vytvára myšlienky typu: Čo si asi myslia o mne druhí, tak tam proste treba nasadiť filter a takúto myšlienku nebrať vážne. Vysmiať sa jej, nech už toľko nežartuje, pretože nič z toho nemusí byť pravda. Všetci sme krásne bytosti a Myseľ sa raz uzemní a bude nám radiť lepšie, ako len to, že sme takí či onakí.
Kde je vôľa, tam je cesta
Nech už sme prežili v živote čokoľvek, tak ja verím, že to zvládneme. Viem, že niektoré životné udalosti sú veľmi náročné, ale taktiež verím, že si zoberieme na svoje kríže len toľko, čo zvládneme. Môj kamarát mi raz povedal, že „Kde je vôľa, tam je cesta“ čo vtedy pre mňa znamenalo veľmi veľa, pretože som sa veľmi chcel zmeniť. Mal som na to vôľu a zrazu sa mi cesta začala sama objavovať a všetko postupne začalo do seba zapadať. Prišla sebaláska, sebadôvera a aj sebavedomie. Verím, že raz každá jedna bytosť objaví v sebe harmóniu, pokoj a lásku.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo
Najčítanejšie články
Odoberaj novinky
Maj prehľad o najnovších článkoch a odoberaj novinky.
© 2023 by Mateo – Všetké práva sú vyhradené: mateoblog.sk