Peru Iquitos #4

Matej Lajgút
24 januára, 2023

Iquitos

Iquitos je posledný článok môjho krátkeho zážitkového cestopisu o Peru. Prešli už dva roky, no nevedel som sa rozpísať o tom čo sa tam udialo. Išiel som tam s “hore nosom” a vrátil som sa vychudnutý so sklonenou hlavou a so žiarivými očkami. Zomrel som tam a pochoval starý život. Urobil za všetkým veľkú čiaru ! No ale poďme pekne po poriadku.

Iquitos je malé mestečko v Peru, ktoré slúži, ako brána do Jungle. Dá sa tam dostať lietadlom, alebo loďou. Zvolili sme si lietadlo a leteli sme približne hodinku. V Iquitose je úplne inakšia klíma, ako v Lime. My sme prišli práve v období dažďov, ale popravde za tých 35 dní nám pršalo asi 3 krát. Inak tam bolo riadne dusno a teplo.

Peru – ja a mamina sa vraciame z jungle do civilizácii

Taxíky vystriedali TukTuky a jeden sme si hneď na letisku zobrali nech nás odvezie do hotela. Z letiska to bola príjemná vyhliadková jazda, ktorú som si poriadne užil. Hotel sme si rezervovali len taký na prespanie na jednu noc, lebo hneď ráno naša cesta pokračovala ďalej. Večer sme sa ešte boli prejsť, ale len tak v blízkosti hotela, lebo som bol trošku unavený a už som približne vedel čo ma čaká..teda myslel som si to, tak som chcel relaxovať.

„Spátky na stromy“

Hneď ráno po raňajkách sme nasadli do TukTuku a ten nás zobral do prístavu, kde sme nasadli na Rapído (rýchločln) a hopsa po Amazonke hlbšie do Jungle.

Stretnutie so šamanom

Na dohodnutom mieste nás už čakal náš Šaman, ktorý nás mal odviesť do svojho maličkého raja. Sedemdesiat ročný vysmiaty pán, ktorého očká žiarili, ako malému dieťaťu. Tá charizma, ktorá z neho vyžarovala sa dala dokonca aj vidieť. Zoznámili sme sa a nasadli do jeho člnu. Bolo to ešte pekný kus cesty po rieke, ale bola to krásna jazda. Keď sme dorazili, tak nás pozval do svojho domu, zoznámil s rodinou a spravili nám obed. To bol posledný obed so soľou, olejom a inými koreninami. Takže sme si ho nesmierne vychutnali.

Peru – loď na ktorej sme sa plavili so šamanom

Jungla

Po obede sme sa pomaličky pobrali do domčekov, kde sme mali stráviť krásnych 32 dní každý osamote a liečiť sa. Už nás tu čakal náš kamarát, ktorý nám toto celé sprostredkoval a všetko nám prekladal. Vyfasovali sme každý celý dom len a len pre seba.

Peru – temple – tu sa konali ceremónie

V každom domčeku boli dve postele s moskitierou (za tú sieťku som bol asi najviac na svete vďačný), sviečka a to bolo asi všetko. Samozrejme boli tam mravce, pavúky, tarantuly, tisíce komárov a občas aj netopiere. Raz sa mamine do chatky zatúlal aj škorpión. Vtedy pišťala a volala ma nech ho dám preč. Podarilo sa a hneď bola kľudnejšia.

V týchto domčekoch sme strávili 32 dní a robili sme.. hmmmm NIČ. Byť sám doma na Slovensku, keď odídu fotrovci preč je pecka, ale tu byť sám so sebou a rozprávať sa len s mravcami je po nejakom čase celkom zaujímavé. Samozrejme keď sa podávalo jedlo, tak sem tam sme s maminou prehodili reč, ale inak každý bol sám. To bolo silné liečenie.

Na dovolenke na pláži sa človek opaľuje, kúpe, papá a stále má svoj dovolenkový program. Je to oddych? Tu ležíte a sedíte 32 dni! Bez signálu, mobilu, elektriny, internetu – viete si to predstaviť, že budete bez FB, INSTAGRAMU a bez všetkých tých virtuálnych vrtochov? Odvikačka. 😀

Hygiena? Umývali sme sa v takom sude, alebo keď pršalo tak šup sa poumývať dažďom. Na diete sa nepoužívajú žiadne chemické prostriedky. Žiadny šampón, sprcháč, zubná pasta, voňavky..proste nič také.

Peru – jungla

Ayahuasca

Človek s pokorou príjma všetko čo mu do cesty príde. Každý tretí deň sme mali ceremóniu s Ayahuascou. Čo to je? Nejdem to detailne rozoberať, to ak by niekto chcel, tak najlepšie by to bolo osobne, alebo mu pošlem pár článkov.

Je to medicína, ktorá mení vedomie. Detailne sa pozriete do svojho vnútra a začnete sa liečiť. Nájdete v sebe chybné programy, ktoré Vám spôsobujú utrpenie, bolesť, alebo choroby. Mal som v sebe tých chybných programov viacej ako Windows XP a ten ich mal tiež dosť. Alkohol, drogy, zlý životný štýl, pýcha, strach..toto všetko sme začali na ceremóniách pomocou medicíny a šamana prečisťovať.

Je to príjemné? Miestami som nevedel či mám bežať na záchod alebo zvracať. Najlepšie všetko naraz. Každým zvracaním som vedel, ktorý chybný program som práve vygrckal. Bolo to veľmi ťažké a ani nejdem všetko opisovať, no vedel som, že práve teraz som na tej správnej ceste. Cítil som, ako sa niečo vo mne mení… ako slábne telo, ale naberá na sile duch.

Peru – okraj jungle

17 dní bez jedla

Po pár dňoch som sa vzdal jedla. Popravde chcel som od začiatku si dať očistný pôst, ale Andrej mi poradil, že najprv nech si vyskúšam pár ceremónii a potom môžem hladovať.

Jedlo ? Papalo sa dvakrát do dňa a keď bola ceremónia tak len raz. Jedlo sa vždy to isté. Málokedy bola zmena. Čiže 32 dní sme mali takého MENU: Ryža, zemiak, mrkva, paprika, karfiol, brokolica – vždy všetko bez soli, varené len vo vode. Bez akýchkoľvek dochucovadiel. Proste len uvarené bez chuti. Pár dni som vydržal a potom som si dal pôst. Vydržal som 17 dní nič nejesť, čo ma poriadne prečistilo.

Telo sláblo, myseľ chabla a bolo to čoraz ťažšie. Odpočítaval som si dni sám v chatke, že kedy pôjdem domov. Spával som hodinu – dve za celý deň a noc. Nebol som unavený, mal som kopec energie, no slabé telo. V noci to vyzeralo tak, že som v úplnej tme sedel na posteli a len som existoval. Hlava riešila chybné programy, ale aj príjemné veci. Väčšina sa aj vyriešila.

Keď nastal posledný deň v Jungle, tak už som bol zmierený, že som tam. Bol som zmierený so stravou. Bol som zmierený sám so sebou. Našiel som pokoj.

Peru – okraj jungle

Koniec diéty

Bol čas ukončiť túto diétu a dostali sme cibuľu, cesnak so soľou a octom. Tá chuť ! Dodnes na to neviem zabudnúť. Po toľkých dňoch bez jedla a bez chuti to bolo božské. Diéta bola ukončená. My sme boli vyliečený. Tak znel verdikt a po dvoch rokoch Vám môžem zreferovať čo sa so mnou udialo:

Prestal som piť alkohol, užívať kadejaké omamne látky. Pozrel som sa strachu do očí. Zbavil som sa pýchy. Objavil som slovíčko pokora a nebolo to len slovíčko. Začal som si vážiť svoj život. Začal som byť vďačný za všetko čo ma v živote stretlo a čo ma stretáva. Každý nasledujúci deň beriem, ako dar. Vyliečil som sa aj na fyzickej úrovni. Začal som si uvedomovať synchronicitu so všetkým čo je na tejto planéte.

PS1: tých zmien, ktoré nastali v mojom živote je oveľa viacej, ale na všetko ešte nedozrel čas. Bude o tom samostatný článok, ako aj o niektorých ceremóniách.

Peru – po 32 dňoch v jungli, 17 dní bez jedla

Nastal čas lúčenia a my sme sa pobrali s člnom naspäť do Iqiutosu. Tam sme pobudli ešte dva dni, kde sme si vychutnávali jedlo, ľudí, prostredie..proste všetko. Ako keď sa narodí malé dieťa a všetko začne spoznávať. Všetko bolo také nové, krásne a ja som sa práve zaľúbil do života. Je to láska na celý život a nie len na jeden.

Symbolicky som sa nechal ostrihať dohola. Ako som tam nechal svoje vlasy, tak som tam nechal aj starý spôsob života 🙂

Keď sme prileteli do LIMI, tak sme už len počítali dni, kedy pôjdeme po dvoch mesiacoch strávených v Peru domov ku rodine. Už mi všetci chýbali a slzy som mal pravidelne v očiach, keď som si na nich len pomyslel.

PS2: Ak by niekto chcel vedieť niečo viacej o ceremóniách s ayahuascou, tak mi kľudne napíšte. A ak by niekto chcel na sebe pracovať, niečo zmeniť, vyliečiť sa pomocou medicíny, tak tiež mi napíšte. Poznám pár anjelov, ktorý behajú po Svete a sú ochotní pomáhať.

Ďakujem ti Andrej, že som ťa stretol v pravý čas a ďakujem ti za pomoc. Ďakujem aj nemenovanému šamanovi za liečenie a učenie, ktoré naďalej vo mne pretrváva.