Cusco je mesto na juhovýchode Peru, nachádzajúce sa v pohorí Andes. Je historickým hlavným mestom Inkovskej ríše a je známe pre svoje bohaté kultúrne dedičstvo a archeologické miesta. Tu je niekoľko kľúčových bodov o Cuscu:
História: Cusco bola hlavným mestom Inkovskej ríše od 13. do 16. storočia. Inkovia zanechali v meste množstvo dobre zachovaných pamiatok, ktoré svedčia o ich vyspelej civilizácii.
Machu Picchu: Cusco je východiskovým bodom pre návštevu Machu Picchu, slávnej Inkovej pevnosti nachádzajúcej sa v blízkosti. Machu Picchu je jedným z najznámejších archeologických miest na svete a patrí medzi Svetové dedičstvo UNESCO.
Staré mesto Cusco: Staré mesto Cusco je pamiatkou UNESCO a ponúka množstvo historických a architektonických skvostov. Nachádza sa tu veľké množstvo koloniálnych budov postavených na základoch Inkov.
Festivaly: Cusco je miestom mnohých tradičných festivalov, ktoré kombinujú kresťanské a inkovské tradície. Najznámejším z nich je Inti Raymi, slávnosť slnka, ktorá sa koná každoročne 24. júna.
Sacsayhuamán: Nachádza sa v blízkosti Cusca, Sacsayhuamán je veľkolepý komplex inkovských hradieb a stavieb. Je známy pre svoje obrovské kamenné bloky, ktoré sú dokonale vyrezané a spojené bez použitia malty.
Turizmus: Cusco je dôležitým turistickým centrom a tisíce ľudí sem prichádzajú, aby objavili históriu a kultúru Inkov. Okrem Machu Picchu existuje množstvo iných atrakcií, vrátane úchvatného údolia Sacred Valley.
Najlepšia preprava po Peru je letecká. Za malý peniaz sa dá booknuť letenka a je to oveľa lepšie, ako trčať 20 hodín v autobuse. Let z Limi do Cusca trval hodinu a dvadsať minút. Hneď po prílete nám na letisku ponúkali kokové listy, aby nás neboleli gebule.
Na internete som čítal, že žuvanie listov je dobré na vyrovnanie tlaku. Samotné Cusco je totiž 3400mnm, čo sa prejavilo na bolesti hlavy. Ja som začal tie listy žuť pravidelne a ešte som si dával aj Mate de Coca, kokový čajíček, ktorý mi veľmi pomohol sa aklimatizovať. Mama neposlúchla tak dostala tú nadmorskú chorobu, ktorá sa prejavila horúčkou a bolesťami hlavy. Potom žula už aj ona.
Cusco je niečo, ako križovatka za zážitkami. Stadiaľto sa totiž ide skoro na všetke zaujímavé miesta, ako je Machcu Pichcu, všelijaké treky, lagúny či starodávne pozostatky vyspelej civilizácie Inkov. Prvý deň sme si dali čisto len na aklimatizáciu a ešte na zostavenie programu. Pol dňa som behal z agentúry do agentúry a snažil sa nájsť rôznorodé trasy a výlety. Poriadne treky, keď už som taký turista.
Večer sme si našli čas na prezretie námestia Plaza de Armas. Oči von, sánka dole! waw tak krásne námestíčko som ešte nevidel.
Nie som si istý či dokážem fotkami zobraziť tú krásu a moje emócie, ale to asi musíte zažiť. Stáť tam, stratiť slová a pozerať sa na niečo čo ste už asi niekedy videli, ako keby ste tu už boli a ste mega happy, že ste tu znova.
Krásne starodávne stavby, veľa zelene a všade navôkol reštaurácie z ktorých prenikala do ulíc prenádherná vôňa tých najlepších jedál. Mmmmm Prešiel už rok od nášho výletu do Cusca, ale stále si to viem živo predstaviť a tie vône, farby..ako keby to bolo len včera.
Výlet som si vybavil v miestnej agentúre, ktorých tam je mnoho. Ja som ich pobehal viacej a našiel som si tú s najlepšími cenami.
Hneď na druhý deň sme sa mali stretnúť na Plaza de Armas a spolu čakali na náš zájazdový autobus. Bol to celodenný výlet, kde sme navštívili viacej významných miest. Prvá zastávka bola niekde v kopcoch, kde babky vyrábajú vlnu z lamy a z nej ďalej oblečenie. Ukázali nám ako vyrábajú prírodne farby a tak vznikajú tie ich krásne farebné pončá. Samozrejme jedno som si kúpil, lebo mi padlo do oka a aj na mňa. Spokojnosť.
Ďalšia zastávka bola ešte vyššie v kopcoch, kde sme sa ocitli pri záhadných kaskádach starých Inkov. Volalo sa to Moray Ruins. Je veľa úvah na čo to slúžilo, ale neviem či je to tajomstvo naozaj rozlúštené. Sprievodca nám vravel, že to má viacej využití a jedno bolo poľnohospodárstvo.
Medzi každým stupňom vznikal veľký teplotný rozdiel a tak mohli pestovať rôznorodú zeleninu. Je zaujímave, že táto civilizácia mala dokonalý zavlažovací systém v tých terasách a všade boli podzemné kanále, čiže ich nezaskočilo ani daždivé počasie. Ďalšie využitie to malo v astronómii. Sprievodca nám zo smiechom oznámil, že z vtáčej perspektívy to vyzerá, ako rozmnožovacie ústrojenstvo. Čiže každí tam potom hľadal penis a vagínu.
Nasledujúca zastávka bola tiež spojená s pozostatkami civilizácie. Bolo to zase len vyššie a vyššie. Tentokrát sme si vyšlapali cez 300 schodov do neba. Stálo to za to. Nazýva sa to: Ollantaytambo Inca ruins and Terraces. Je to jediné, dodnes obývané Inkské mesto. Obsahovalo to 17 terás, kde sa pestovali kvety ale aj zelenina. Ďalej tam bol Chrám slnka, ktorý slúžil ako kalendár pre Inkov.
Stojím pred veľkými šiestimi kamennými blokmi a v tom zastane čas a ja si uvedomím
“Však toto ja poznám, tu som už bol”.
Vyšla mi kvapalina z oka nazývaná slzami a zostal som už len v tichosti, ako pozorovateľ. Silný moment pre mňa si uvedomiť niečo takéto a byť si tým istejší než istý.
V pozadí zachované mesto a cez 300 schodov, ktoré vedú ku chrámu Slnka.
Je čas vrátiť sa na ZEM a ísť ďalej. Pred sebou sme mali ďalšiu zastávku a tou bola Salt Ponds of Maras – čiže soľné rybníky. Sú to nádherné soľné bane.
Tento deň sme mali pred sebou ešte jednu zastávku. Toto vyzeralo, ako pevnosť. Názov si už nepamätám ale tiež sa tam nachádzali terasy, ako všade inde. Bolo to 4100mnm čo v tento deň bolo asi najvyššie položené miesto. Vzduch bol perfektný a ten výhľad ma dostal.
Dievčence oblečené do ich tradičných farieb vyspevovali s kozičkou a boli radi, že dostali dáky grošík. Boli veľmi fotogenické a milé.
Dnešný výlet sa nám blížil ku koncu. Bol som dosť unavený, lebo pár kilometrov a schodov sme mali v nohách, tak keď sme šťastne došli do hotela tak som hneď zaľahol. Na ďalší deň nás čaká slávna pevnosť Machu Picchu.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo
Maj prehľad o najnovších článkoch a odoberaj novinky.
© 2023 by Mateo – Všetké práva sú vyhradené: mateoblog.sk