Peru – Aguas Calientes, Machu Picchu #3

Matej Lajgút
24 januára, 2023

Aguas Calientes

Na Machu Picchu sa dá dostať viacerými spôsobmi. My sme si kvôli maminmu zraneniu kolena vybrali tú ľahšiu cestu. Pôvodne sme mali v pláne ísť pešo starou cestou Inkov. No takto sme sa pekne vyviezli autobusom až po brány spomínanej pevnosti, ale aby to nebolo také múčne, tak som zabezpečil aspoň štvorhodinový trek pred prehliadkou pevnosti. Netušili sme, že je to pre začiatočníkov celkom náročné, ale stálo to za to.

No poďme pekne od začiatku..

Cesta do Aguas Calientes

O štvrtej ráno sme už trčali v autobuse z Cusca, ktorý nás doviezol do dedinky Ollantaybambo, kde sme prestúpili na vláčik. Vlakom sme sa ďalej dostali do Aguas Calientes, čo je krásna dedinka priamo pod Machu Picchu. V tejto dedinke sa dá robiť skoro všetko. Reštaurácia na reštaurácii, bary či prírodné pramene, kde sa dá kúpať.

Peru – pevnosť Machu Picchu

Dedinka sa nachádza už dosť vysoko v Andských horách. Všade dookola sú len hory a jeden krásny horský potok, ktorý nám príjemne bzučal celý čas.

Peru – Aguas Caliente – potok

Hotel, kde sme sa ubytovali nemal vysokohorskú prirážku, čiže cenovo to bolo fajn. Jedlo? Na aké máte chuť, také tu dostanete. Talianská kuchyňa, suši, tacos a iné… len tá slovenská tu nebola, ale rozhodli sme sa pre peruánsku Góvindu. Po obede, sme si išli popozerať čo všetko tu majú. Rôzne stánky so suvenírmi, oblečením..v podstate ste tu kúpili skoro všetko čo ste potrebovali aj nepotrebovali.

Peru – Aguas Caliente

Machu Picchu

Tento deň sme išli skôr spať, aby sme boli čerstvý, lebo skoro ráno sa odchádzalo autobusom na Machu Picchu.

Ráno sme vstali, pobalili sa a utekali na autobus, kde už bol pekne dlhý rad. Sprievodca nám odporučil vypiť tri kokové čaje pred výstupom do pevnosti. Tetušky s termoskami behali a každému ponúkali čaj. Zvládli sme jeden mega silný. Srdco sa poriadne rozbúšilo a energia, ktorej som mal aj tak dosť, sa päť krát znásobila, čo bolo dosť ťažké, lebo sme len stáli v rade. Nevedel som tú energiu nijak použiť. Polhodinová cesta busom ku bránam ubehla rýchlo.

Išlo sa cez poriadne serpentíny a všade naokolo bol krásny les. Bola to taká krásna časť našej cesty, že som zabudol aj žmurkať. Iba som vypúlil očiská a civel, ako malé dieťa, keď začína spoznávať svet. Pred bránami sa našťastie dali odložiť batohy čo ma celkom upokojilo, lebo sme mali všetko so sebou. A poviem Vám, že dva mesiace na chrbte sú dosť ťažké na to, aby som ešte išiel na trojtisícovku.

Peru – výstup na Horu Machu Picchu

Výstup na Montaňa Machu Picchu

So sprievodcom sme boli dohodnutý, že sa stretneme o štyri hodiny. Toľko mal trvať náš výstup na menší kopček Machu Picchu. Samozrejme trvalo nám to o niečo dlhšie. Miestami to bolo dosť náročné, ale s prestávkami sme to zmákli obaja. Dážď, hmla a aj vietor nám dodával silu, aby sme pridali do kroku, keď sme už náhodou dlhšie oddychovali. Po výstupe som sa hneď prezliekol, lebo som bol veľmi mokrý a túžil som aspoň na chvíľku byť suchý. Fakt len na chvíľku.

Všade naokolo bola hmla, ale aj tak to bol krásny pocit. Vlastne sme ani nevedeli, čo nás hore má čakať. Skôr tá cesta bol cieľ, lebo už dlhšie som plánoval začať s turistikou. Tak som začal. Miestami sme zahliadli vrchol hory. Vtedy všetci, ako kovboji tasili svoje smartfóny a všetko cvakali. Cvak, cvak, cvak. Vychutnal som si tieto momenty naplno. Moje telo aj dušu zaplavil krásny neopísateľný pokoj.

Peru – hora Machu Picchu

Pevnosť Machu Picchu

Stáli sme tam približne polhodinu a čakali, či nám hmla náhodou neodhalí trošku viacej z Andských hôr. Nebolo nám to v tom okamihu súdené, tak sme sa pobrali dole. Už dávno nadišiel čas nášho stretnutia so sprievodcom. No nedalo sa nič robiť, len krôčik po krôčiku kráčať. Keď sme prišli na miesto stretnutia, tak sme si uvedomili, že keď sme stúpali hore tak bola taká veľká hmla, že sme prehliadli hlavnú pevnosť, kvôli ktorej sme sem išli. Hmla ustúpila. Nastalo ticho. Obidvom nám padli sánky skoro až po zem. Nežmurkala už ani mamina. Wáááw. To bolo asi jediné, na čo som sa zmohol. Však posúďte sami.

Peru – pevnosť Machu Picchu

Sprievodca sa neukazoval, asi začali bez nás. Ešte sme nejaký čas čakali, ale už som bol zmierený stým, že sa priplichtíme k inej skupine, aby sme počuli aspoň dáky výklad. Vtom sme zbadali našu skupinu, takže sme sa nemuseli k nikomu tajne pripájať

Peru – pevnosť Machu Picchu

Hmla pomaličky ustúpila úplne, takže sme sa zrazu ocitli v pevnosti, okolo ktorej boli všade Andské hory. Všade kam sme sa pozreli boli prenádherné, zelené vrcholy kopcov. Asi to ani neviem opísať, no dobre si spomínam na ten pocit, ktorý by som ešte raz za tento život chcel zažiť.

Peru – pevnosť Machu Picchu

Ako veľmi som sa tešil, že sme našli našu skupinu a hlavne som sa veľmi tešil na ten výklad, ale popravde nedokázal som sa sústrediť na nič čo sprievodca rozpráva. Bol som vo svojom svete. Všetko som len pozoroval a preciťoval. Cely čas zimomriavky po celom tele a ten pocit, že som tu “znova”, ma zaplavil natoľko, až som pochopil podstatu prečo tak rád cestujem.

Som presne tam, kde mám byť

Kvôli čomu navštevujem iné krajiny s pocitom, že práve tu som, ako doma. Sú to len malé kúsky zo skladačky, ktorú som sa rozhodol skladať. Skladám ju pri cestovaní, meditovaní či snívaní. Skladám ju pri tých najobyčajnejších denných rutinách o ktorých by ste to ani nepovedali. Stále skladám, ale hlavne si to užívam, učím sa, lietam či padám. S odstupom času už viem, že tá skladačka sa raz poskladá a my všetci splynieme s tým, čo nazývame univerzum, jednota, boh, či zdroj.

Peru – pevnosť Machu Picchu

Ako všade, kde som bol v Peru, tak tu sa tiež nachádzajú terasy, kde sa pestovalo. Bolo tu pár domčekov, ktoré boli zrejme zrekonštruované, ale aj tak to vyzeralo parádne. To málo, čo som z výkladu zachytil bolo, že sa tu rozprestieralo až 1400 stavieb. Chrámy, parky či rezidencie, ktoré boli po prepájané kamennými chodníkmi.

Peru – pevnosť Machu Picchu Alpaka

Po dvoj hodinovom výklade sme prešli celú pevnosť. Sprievodca nám dal rozchod. Poďakovali sme mu a išli sme ďalej vlastnou cestou. Ešte sme sa poriadne poobzerali všade dookola. Prešli sme si ešte raz tie časti pevnosti, pri ktorých som cítil silnejšiu vibráciu.

Peru – Machu Picchu

Keď sme sa dostatočne nabažili touto neopísateľnou atmosférou, tak sme sa pomaličky pobrali na autobus. V tichosti som sedel a pomaličky spracovával moje emócie. Po príjazde naspäť do dedinky, som sa vrátil do reality a zistil som, že nás čaká 6 hodinové čakanie v daždivom počasí na vláčik. Nepociťoval som zlosť ani nič podobné. Najedli sme sa a v tichosti sme si vychutnávali tento okamih naplnený harmóniou a pokojom. Každou kvapkou som si stále viac uvedomoval, že som tu a to nie je žiadna náhoda.