Keňa – prípravy pred odletom #1
Obsah článku
Keňa 12.01.2017 : deň pred odletom
Už pár rokov som nebol nikde na žiadnej dovolenke a fyzickú či psychickú únavu som už začal pociťovať čoraz viacej a viacej. Tak som sa rozhodol, že tento rok niekedy v zime vycestujem za slniečkom a odpočinkom. Cestovanie a spoznávanie nových krajín či miest ma vždy bavilo, takže už stačilo len vymyslieť kam vycestovať.Otvoril som si mapu od uja googla a v tom momente som bol rozhodnutý. Chcem ísť do Afriky.
Kenya – Ol donyo Sabuk
Môj Africký sen
Konkrétne som si vybral Keňu. Sám neviem prečo som učinil práve toto rozhodnutie. Prečo práve Afrika? Keňa? Bol som už na 87% rozhodnutý, no v tom sa ozval rozum. Pôjdeš tam sám? Nebojíš sa? Čo keď sa ti niečo stane? Už dávno viem, že strach a rozum keď sa spoja, tak odhovoria srdiečko.
Tak som si objednal letenku, aby som si to nerozmyslel. Naplánoval som si deň za dňom a objednal ubytovanie. Keď som mal ubytko, tak som si mohol začať vybavovať víza, ktoré som do jedného týždňa mal vybavené.Týždeň pred odletom som mal ešte pochybnosti, lebo moja angličtina nie je až tak skvelá, ale to rýchlo zo mňa opadlo a už som sa aj tešil na nové dobrodružstvá.
Deň pred odletom som sa začal baliť a všetko kontrolovať. Len tak zo srandy som vyhlásil “kto vie či ešte mám pas a či je vôbec platný”. Pár hodín na to zisťujem, že neviem kde ho mám. S rodičmi sme prehľadali celý dom a pas nikde. Už som bol zmierený, že to je znamenie, aby som tam nešiel.
Napíšem do hotela či sa nedá presunúť termín, a tak by som prišiel akurát o letenku. Pas by som si spravil a odletel by som neskôr.Ešte som dúfal, že sa mi v sne pas ukáže, lebo sny mávam niekedy dosť skutočné, poučné alebo varovné. Dal som sa do hlbokej meditácií, ale informáciu o pase som v sebe nenašiel.
Bola tu ešte nádej, že je u mojej sestry. Jej malý syn nevie čo to je a mohol to on schovať keď videl moju fotku (teší sa zo mňa a ja z neho). Už bola polnoc, tak som to nechal na ráno. Rodičia hľadali ešte do pól druhej rána, no neúspešne.
Hneď ráno som sa vybral za sestrou a spýtal sa jej či nemá môj pas. “Nie nemám, prečo by som ho mala? Mám iba Vladkov.” V tom momente som vedel, že už je dobre, lebo Vladkov pas som videl u nás doma. Omylom sa len zamenili.
Takže cesta do Afriky pokračuje.
Keňa – odliv
Keňa 13.01.2017 : piatok trinásteho, deň odletu
Spokojné ráno už aj s pasom v rukách som začal ešte raz všetko kontrolovať. Všetko je už v poriadku, nachystané na odchod. Cez noc som veľa nespal, tak som sa rozhodol, že si to dobehnem teraz, keď som sám doma. Lietadlo odlietalo aj tak len večer o jedenástej. Asi po hodine som mal telefonát z prace, že nejde elektrina, nech donesiem náradie na opravu. Oddych predčasne skončil.
Keď som došiel do práce videl som, že sa to tam nezvláda, tak som zostal a pomohol im rozviesť zopár obedov. V reštaurácii mám na starosti donáškovú službu a teraz ma zastupoval môj otec. Zisťuje, že to nie je také jednoduché, ale to sa za tie tri týždne naučí.
Niečo málo o Keni
Keňa je africká krajina ležiaca východnej Afrike. Susedí s Etiópiou na severe, Somálskom na východe, Tanzániou na juhu, Ugandou na západe a Južným Sudánom na severozápade. Hlavným mestom Keni je Nairobi.
Keňa je známa svojou bohatou divokou prírodou a národnými parkmi, ako napríklad Masajskou marou, Amboseli a Národným parkom Tsavo. V týchto parkoch môžete vidieť slony, levy, gepardy, žirafy a mnoho ďalších druhov zvierat.
Okrem toho má Keňa tiež úchvatné prírodné krásy vrátane Veľkého priekopa Rift Valley, ktorý je známy svojimi jazerami a sopkami. Na jazere Turkana sa nachádza aj slávna archeologická lokalita, kde boli objavené významné nálezy, ako napríklad lebka známa ako Turkana Boy.
Keňa má rozmanitú kultúru a etnické skupiny, vrátane Masajov, Kikuyu, Luo a Luhya. Tieto skupiny majú svoje vlastné tradície, jazyky a zvyky, ktoré prispievajú k pestrosti kenskej kultúry.
Okrem toho je Keňa aj ekonomicky dôležitá krajina v regióne. Turizmus, poľnohospodárstvo a remeselníctvo patria medzi hlavné odvetvia hospodárstva. Keňa je tiež známa svojimi dlhodobými úsiliami o rozvoj vzdelania a zdravotníctva v krajine.
Cesta je cieľ
Po neskorom obede som čakal na bratranca, ktorý má odviezol do Viedne na letisko. Cestou som bol veľmi unavený, ale nevedel som zaspať. Môj spánkový deficit pokračoval aj na letisku a v lietadle. Po checkine som začal čítať knihu čo som po pár minútach vzdal, lebo prečítať jednu stranu mi trvalo dlhšie, ako niekedy celú knihu. Od tej únavy som aj tak nechápal ani čo čítam, takže som to nechal a len sedel. Celkom som sa už nudil a bolel má zadok od sedenia. Auč. Nastáva pochmúrna nálada čo som si vynahradil fajnovým jedlom.
Keňa – západ slnka na safari
Konečne nás naložili a odleteli sme. Cesta bola, ako tŕň v zadku. Málo miesta, zlá sedačka…(zase mi trpel môj zadok). Nespal som ani sekundu a típčo vedľa mňa si ma pomýlil asi so svojou ženskou, keď si stále líhal na moje rameno. Myslel som si, že už sa táto cesta nezhorší. Vydržím predsa veľa, a predsa za pár hodín budem leňošiť na pláži.
Mýlil som sa. Jedlo som si zabudol nahlásiť vegetariánske, tak som dostal rybu, sušienku a štvordňový odstáty fazuľovo-paradajkový šalát. Zjedol som šalát a potom tou sušienkou zamaskoval tú nechutnú chuť. Nebola to taká tragédia, lebo už mám za sebou pár pôstov, ale k danej situácii mi to už stačilo.
Pustil som si film, ale veľa som nerozumel, keďže moja angličtina sa skladá z rúk a nôh. Plánoval som sa v Afrike si moju anglinu zlepšiť. No teraz, som improvizoval, teda vymýšľal, že o čom sa asi tak bavia. Bavilo ma to. Pri filmoch mi cesta ubehla rýchlo..dva filmy, pár pokusov o spánok a už sme boli v Etiópií.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo