Keňa – korupcia v raji #2
Obsah článku
Keňa 14.01.2017 : Ethiopia a korupcia v raji zvanom Keňa
V Etiópií som len prestupoval, no mal som tu asi štyri hodiny na spoznanie letiska. Žiadna kontrola čo má prekvapilo, ale bolo to pre mňa len dobre. Ľudia boli vysmiati a poobliekaní do kadejakých pyžám. Si myslím, že to je typické oblečenie nejakých kňazov alebo duchovných oných, lebo nie všetci boli tak oblečení. Neskôr som zistil, že to oblečenie je dosť praktické voči horúcemu africkému podnebiu.
V Etiópií, ako aj v iných afrických krajinách je núdza o vodu. Zbadal som to už na toaletách na letisku, keď teta chodila s vedrom splachovať záchody. Samozrejme to bolo určite dočasne riešenie, lebo bolo to tam v rekonštrukcii.
Konečne som zaspal. Vo verejnej čakárni na letisku. Zobudilo ma len hlásenie, že lietadlo do Mombasi je pripravené, môžeme nastúpiť na palubu.V lietadle som si pustil film Statočné srdce s Melom Gibsonom asi od polky, lebo do polovici som stihol pozrieť v predchádzajúcom lietadle. Tento film poznám naspamäť a ani teraz som sa nevyhol slzám. Neviem prečo, ale pri tomto filme o slobode, na konci mi samé tečú slzy aj keď to nechcem. Romantikuš…
Prílet do Keni.
Vyplnenie imigračného formulára, ktorý som skomolil, ale povedal som si, že to aj tak nikto nebude čítať, tak som ho odovzdal taký aký bol. Následné mi prehľadali batožinu či nemám alkohol alebo cigarety. S úsmevom má pustili ďalej. Zamenil som si tie ich keňské šilingy a s nečakaným uvítaním od policajných oficierov ma opustil môj úsmev, ktorý som konečne nadobudol. Nepociťujem nervozitu, hnev, zlosť ani iné neduhy, ale bol som trošku zhrozený a sklamaný.
“Hi Rasta, ako sa máš?”
“Mám sa veľmi dobre.”
“Odkiaľ si?”
“Zo Slovenska. ”
“Veľmi dobre brat môj. A teraz mi daj malý darček.”
Stáli tam dvaja policajti a jeden letiskový pracovník a natŕčali ruky.
“Aký darček? Nechápem. ”
“Daj mi peniaze na obed.”
“Prečo? Kvôli čomu?”
Keď som videl ako začal zazerať a povedal niečo čo som ani nerozumel, som zmenil otázku “prečo?” na koľko?
“Desať dolárov pre mňa, desať môjmu priateľovi a desať môjmu ďalšiemu priateľovi bude v poriadku.”
Pribehol štvrtý kumpán a policajt dodal, že aj jemu desať dolárov. Tak som prišiel o štyridsať dolárov na darmožráčov. A potom mi bolo so smiechom povedané
“Welcome to Kenya.” Pekné uvítanie na začiatok.
Keňa – pláž
Pozor na špekulantov
Chcel som cestovať autobusom (lacnejšie riešenie), ale po tomto incidente som nemal chuť tráviť veľa hodín s veľkou hotovosťou na kope. Tak som sa rozhodol ísť taxíkom. Prvý sympoš, ktorý bol usmiaty nie na silu, ale prirodzene, má bojazlivo volal k sebe. Dohodli sme sa na sume (v Keni vždy dopredu treba zjednávať a dohadovať cenu) a vyrazili k taxíku. Jeden tiež darmožráč mi zobral batožinu, že mi ju odnesie k taxíku. Zjavne to bol kamarát môjho vyvoleného, keďže sa tak veľa vyprávali Svahilštinou.
“Give me little gift for me, friend.”
“Prečo?” som zase zmenil na “koľko?” a bol som zase o pár dolárov ľahší. V duchu som si povedal : zatiaľ ma klamete, ale to sa zmení.
S taxikárom som sa dal do reči a vyrozprával som mu o policajtoch. On sa len smial, že ešte si veľa nezobrali. Po chvíľke jazdy som si uvedomil, že som si intuitívne vybral dobrého človeka. Všetko naokolo mi ukazoval, vysvetľoval a bavili sme sa celé dve hodiny rukama-nohama so smiechom. Dohodli sme sa, že pre mňa príde aj naspäť. Experimentovať s autobusom budem inokedy.
Cestou som bol mierne dojatý keď som videl v akých podmienkach sa tu žije. Asi 3×2 metra drevené konštrukcie, ktoré boli len hlinou vyplnené sa nazýva dom. Pred ním ohník a tam sa pripravuje jedlo. Šesť domov asi každých dvesto metrov. Niekde ich bolo aj viac, takzvané dediny bez názvu (osady) Pocestní predajcovia ovocia, oblečenia a veľa aj iných zbytočných vecí. Ak náhodou zastane auto hneď utekajú a ponúkajú svoj tovar.Tieto zábery vo mne privolalo emócie a zároveň hnev, že na Slovensku si veľa toho nevážime. Prvé ponaučenie z cesty : za všetko treba ďakovať čo máme a nie len chcieť čo nemáme. Vážiť si všetko a všetkých.
Watamu
Po dvoch hodinách prichádzame do Watamu. Tam mám svoju trojdňovú zástavku v Lili Palm Resorte. Chcem to využiť na aklimatizáciu a relax. Na recepcii zisťujem, že mám All inclusice, čo nebolo nikde napísané, tak skáčem až po strop od radosti, že ušetrím aspoň na strave keď ma takto policajti ožobráčili. Ujo na recepcii toľko a hlavne nezrozumiteľne rozprával, že som len kýval hlavou. Tetuška mi zobrala kufor a šli sme na izbu. S “nadšením” mi všetko poukazovala, natrčila dlaň a čakala na peniaze.
Nevedel som koľko sa dáva, tak som jej dal štyri doláre. Asi to bolo veľa, lebo už nič, nikdy nepýtala. Hodil som sprchu, porozdeľoval som si peniaze. So sebou som si brával už len minimálnu čiastku, že ak niekto niečo bude chcieť nedám mu nič. Strach som nemal, ale radšej mať menej pri sebe, keby sa to zvrtlo. A Keňa je vrtká čo sa týka peňazí, keďže veľa ľudí tu pracuje za dvadsať a aj menej dolárov na mesiac. O politike a ekonomike napíšem neskôr.
Dobre som si poobzeral celý rezort. Bolo to nádherné. Všade samé palmy, kvety, veľké bazény. Dve reštaurácie, kaviareň, safari agentúra, masáže a asi tri bary. Okrem masáži a alkoholu som mal všetko zahrnuté v cene (čo som ani netušil). Pláž bola krásna, čistá a aj voda bola priezračne čistá.
Keňa, Watamu – Lili Palm Resort
Beach Boys
Na pláži sú takzvaní Beach Boys, pri ktorých som sa dal hneď prvý deň oklamať. Objednal som si u nich výlet na Blue (vodné) safari a ešte návštevu Marine parku (park so zvieratami). Zaplatil som depozit 30€ a na mieste som mal doplatiť 20€. No na druhý deň som si našiel kamaráta a on mi povedal, že som veľa zaplatil za tú atrakciu.
Po tej neslávnej dohode som išiel na večeru, ktorá bola v podobe švédskych stolov. Grilovaná zelenina, šaláty, pre mäsožravcov ryby a kadejaké iné mäsá. Čerstvé ovocie, tri druhý koláčov a kadejaké iné dobroty. S jedlom som bol nadmieru spokojný.
Keňa – all inclusive
Po večeri som šiel už iba na izbu sa konečne poriadne vyspať. No ešte si ma zavolali na recepciu. No čo iné by chceli ,ako ďalšie peniaze. Pätnásť dolárov za nejakú plachtu na pláž a desať dolárov za využívanie sejfu, ktorý som nevyužil. Tak som si pomyslel, že už stačilo rozdávania peňazí a zvolil som na nich drsnejšiu taktiku, teda viacej som bol odmeraný a skoro všetkým vravel NIE. Pomohlo to, ale nie u všetkých.
No nemôžem všetkých hádzať do jedného vreca, lebo som tu spoznal aj milých a dobrých ľudí, ktorí mi slnečnú Keňu spravili ešte viacej slniečkovejšiu.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo