Keňa – Nairobi, Girrafe centre a Bomas of kenya #4
Obsah článku
Keňa 17.01.2017 – Nairobi
So šoférom som bol dohodnutý na siedmu ráno, že ma odvezie na letisko. O pol siedmej mi už klopali na dvere, že moje auto je pripravené. Ešte som spal. Africký dohodnutý čas je iný, ako náš. Do desiatich minút som sa zbalil, umyl a vyrazil. Na letisko to je asi sto kilometrov, čo je na tej trase asi dve hodiny autom. V Mombase, keď je zápcha, alebo čakáme na semaforoch, tak ľudia medzi autami predávajú rôzny tovar.
Vodu, opasky, oblečenie a aj také veci, ktoré ani nepoznám a sú zbytočné. Na druhej strane, kúpiť si vychladenú vodu v zápche, alebo oriešky je vykúpenie, keď v nej trčíte strašne dlho.
Cesta do Nairobi
Na letisko sme prišli oveľa skôr, ako bolo treba, tak som tam dlho čakal na môj let. Začínal som byť hladný, ale nemali tu veľký výber jedál. Jedol som bagetu so syrom. Fakt, že len so syrom bez masla, bez všetkého. Celkom to bolo suché a nie veľmi dobré, ale bol som hladný a nič iné nemali. Dokúpil som si ešte sladkosti, konkrétne Oreo, čo mi napravilo chuťové poháriky. Asi dve hodiny som si pospal na letisku a potom s minimálnou kontrolou som nasadol do lietadla. Let trval 45 minút. Dostali sme pitie a dva balíky orieškov čo moje bruško potešilo.
Keňa – Hviezdovka
Po pristátí som si hneď vyhľadal taxík a vyrazil do hotela. So šoférom som viedol celkom zaujímavý rozhovor o kenskej korupcii, platoch a ekonomike.
Väčšina ľudí tu pracuje za menej, ako dvadsať eur na mesiac a potraviny sú tu také drahé, ako na Slovensku, ak nie aj drahšie. Politici majú cca pól milióna eur. Policajti majú tiež nízky plat, preto sú skorumpovaní a od každého pýtajú peniaze, keď ich zastavia. Vynahrádzajú si to. Domáci to majú s políciou ešte horšie, ako turisti.
Taxikár sa volal Smith a dohodli sme sa, že ma zajtra zoberie do Safari kancelárii a do mesta si kúpiť môj vysnívaný bubon.
Keňa – Nairobi
Cesta z letiska do hotela trvala dlhšie, ako let, a to Mombasa od Nairobi je vzdialená šesťsto kilometrov. O siedmej večer sme dorazili na hotel, dal som si sprchu a na internete vyhľadal reštauráciu, kde podávajú vegetariánsku stravu.
Našiel som etiópsku reštiku a hneď som aj vyrazil do ulíc. Myslel som si, že to zvládnem pešo sám, lebo reštaurácia sa nachádzala necelé dva kilometre. Stratil som sa. Nemal som číslo na taxík a ani som žiadny nevidel. Navigácia mi nefungovala. Pýtal som sa ľudí, ale tú reštauráciu nepoznali. Po nejakom čase blúdenia som objavil pri ceste taxík a hneď som sním zjednal cenu a vyrazili sme.
Reštaurácia sa volá Habesha a je to typická Etiópska reštaurácia. Čašníkovi som veľa nerozumel, lebo mal divnú angličtinu, alebo skôr ja mám divné uši a ešte toho veľa neviem.Priniesol mi jedlo a zostal som v úžase.
Na veľkom tanieri bola položená jedlá hmota, ktorej neviem názov a dala sa odtrhávať, pričom s ňou sa naberalo ostatné jedlo. Bola tam pečená cvikla, dusená kapusta, pikantná šošovica, kari zemiaky, kari cícer, grilované papriky, špenát, paradajky s cibuľkou, ako šalát a ešte jedno jedlo, ktoré ani neviem pomenovať. Všetko dokopy bolo veľmi fajné. Gastronomický zážitok. Nevládal som to všetko dojesť, bola to porcia asi pre troch, ale snažil som sa až tak, že som sa nevládal zodvihnúť ani zo stoličky.
Keňa Etiópska reštaurácia Habesha – vegetariánske jedlo
Čašník sa snažil o komunikáciu. Rukami – nohami sme to zvládli. Dal som mu asi tri doláre sprepitné, na čo hneď začal vymýšľať.
“Nairobi je veľmi nebezpečné miesto. Vždy, keď budeš hladný, radšej prídi sem. Vždy vyhľadaj mňa. Tu je to bezpečné.”
A kŕmil ma takýmito rečami, aby som sa vrátil sem. Asi by mu stačil aj dolár a potom by ma už toľko nepresviedčal. Afričania sú milí ľudia a hlavne priateľskí. Teda okrem policajtov. No verím, že aj medzi nimi sa nájdu aj tí lepší.
Rozlúčil som sa sním a vyrazil som naspäť do hotela. Rozhodol som sa zase ísť pešo s tým, že teraz to už zvládnem.Už som neblúdil až tak dlho, hotel som našiel. Pred hotelom oproti ceste boli ešte miestny predajcovia ovocia, vody a grilovanej kukurice. V Afrike všade pri ceste sú takéto predajné stánky, ktoré často prídu vhod. Niekedy to ani niesu stánky, ale len stolík a na ňom naukladaný tovar. To je ten lepší prípad.
Horší prípad nastáva, keď tovar je naukladaný len na zemi a všetko je zaprášené. Ak si začnete obzerať nejaké tričko, pred vami to hneď oprášia a môže sa začať zjednávanie. Zaujímavé je, že tento pouličný predaj je legálny a nemusia mať na to žiadne papiere. Iba ak majú stánok.
Kúpil som si vodu a banány ak by som bol ešte hladný.Hotel bol skromnejší, netiekla teplá voda, no mne to vyhovovalo, lebo aj tak sa chcem otužovať. Jedna malá izba, stolík a stolička v kúte, lebo sa ku stolíku nezmestila. Veľká posteľ a ochrana proti komárom. Naplánoval som si ďalší deň a išiel spať.
Keňa – Nairobi
18.01.2017 – Giraffe centre a Bomas of Kenya
Hneď po raňajkách ma Smith zobral do safari kancelárii. Dohodol som si sedem dňové safari, jeden výlet k vodopádom a menší kopček, ako turistiku. Vymyslel som si program aj na dnešok, a to bola návštevu Giraffe centra a Bomas of Kenya.
Do Giraffe centra a Bomas of Kenya ma mal zobrať Smith a zvyšok by som si sám zaplatil. Ale v kancelárii mu zmenili plán a pripravili ho o tridsať dolárov, keďže ma tam zobrali už oni. Od vtedy som sním už nebol v kontakte.
Safari je dohodnuté, ako all inclusive. Jedlo, voda, vstupenky a ubytovanie. Doplácam už iba sprepitné šoférovi, čo je päť dolárov na deň. Dopredu mi to stanovili. V obchode som si dokúpil ešte vodu a krém na opaľovanie, keby mi tento došiel. Radšej už budem na slniečko pripravený, lebo pravdepodobne všade nebudú obchody.
Vybavovanie v kancelárii trvalo až do obedu, tak ma rovno zobrali na obed a potom sme mali vyraziť.
V reštaurácii som nerozumel ich názvom jedál, tak som si dal len mix zeleniny. No celkom som bol prekvapený, aké to bolo dobré. Varené banány určite v Afrike netreba vynechať. Neskutočne vedia dobre pripraviť špenát a aj fazuľu. Fazuľa a šošovica je tú najrozšírenejším pokrmom.
Keňa – Banán, šošovica, špenát a kapusta.
Giraffe centrum
Cesta do Giraffe centra trvala asi hodinu kvôli zapchatým cestám. Keď sme dorazili hneď sme si zaplatili vstupné a išli sa kochať krásou a vznešenosťou žiráf. Dostali sme maličké granule, čím sme ich mohli kŕmiť. Boli to také priateľské žirafy, ako naše domáce zvieratá. Nádherný pohľad z blízka na tieto zvieratká. Bolo tam asi pätnásť žiráf, teda toľko som ich napočítal ja.
Keňa – Girrafe centre. Mateo so žirafou
Toto centrum nebolo veľmi veľké, takže pol hodina nám úplne stačila a hneď sme sa vybrali ďalej.
Cestou sme sa ešte zastavili v jednom tradičnom Maasai obchode, kde predávali suveníry. Od sošiek zvierat až po staré massaiské štíty či zbrane. Kúpil som si tu Djembe s nádherným zvukom.
Pri odchode ma zastavil jeden Maasai:
“Ahoj, ako sa máš? Nechceš so mnou fotku?”
“Ahoj, je to zadarmo?”
“Áno samozrejme, je to zadarmo”
“Okay, tak poďme na to” cvak, cvak cval a potom dodal
“Jedna fotka, jeden dolár”
Takže aj takto tu nazývajú “zadarmo”. Dal som mu jeden dolár a rozlúčili sme sa.
Keňa – Maasai
Bomas of Kenya
Pokračovali sme do Bomas of Kenya čo je zoskupenie tradičných Afrických kultúr.Tam, nám sedem rôznych kmeňov predvádzalo svoje tradičné tance. Každý kmeň bol vyobliekaný v dobovom oblečení ich kmeňa. Spievali vo svojom jazyku a hrali na svoje vlastné nástroje, ktoré boli ručne vyrobené.
Keňa – Bomas of Kenya
Vo väčšine kmeňoch sa využívali na hranie bubny či Djembe. Odpílený, meter vysoký kmeň stromu, ktorý bol zvnútra vyrezaný a na vrchu bola koža. Videl som ich približne desať druhov a každý mal svoj špecifický zvuk. Boli trošku inakšie, ako Djembe, ktoré poznáme. Keď hrali všetci spolu, tak to bola krásne zo synchronizovaná hudba. Bolo vidno, že bubny sú ich.
Keňa – Bomas of Kenya
Predstavenie trvalo dve a pol hodiny. Po predstavení som išiel na hotel a hneď som si na internete našiel reštauráciu, kde sa pôjdem najesť. Našiel som Subway, načo som hneď aj dostal chuť. Troška iné jedlo, lebo každý deň som jedol len ich typickú kuchyňu. Ich kuchyňa mi nesmierne chutí, ale chcelo to už zmenu.
Bolo to asi dva kilometre, tak som sa rozhodol, že si rovno aj zabehám. Už mi chýbala väčšia fyzická aktivita. Dobehol som tam a zistil som, že tá reštaurácia je len pre ľudí, čo sú ubytovaný v ich hoteli. Takže so SubWaya nič nebolo. Išiel som hneď oproti do nákupného centra, že sa najem tam.
Nákupné centrá majú na veľkých úrovniach. Hneď pri vstupe ma najprv pre skenovali či nemám žiadnu zbraň a až potom som mohol vstúpiť. Tieto kontroly boli skoro v každom obchode.
Celé centrum bolo čisté (väčšina obchodov v Afrike nie sú čisté), vyvoňané a všetko predražené. Drahšie veci, ako na Slovensku a pri tom majú oveľa menšie platy. Zjavne to je robené pre turistov.
Dal som si vegetariánsku pizzu, ktorá bola vynikajúca. Už som zvyknutý, že v Rimavskej Sobote, keď si dám pizzu, tak je väčšinou z mrazenej zeleniny. Tu sa využíva len čerstvá zelenina a aj to cesto bolo geniálne. Chybička krásy bola v tom, že za desať dolárov to bola celkom maličká pizza. Zjedol by som aj dve, no netreba sa prežierať.
Keňa – TOP pizza je v Keni
Keď som dojedol, tak som sa pobral na hotel. Bola už tma, tak som si zobral taxík, aby som zase nezablúdili. Zjednával som cenu, ale nechcel spustiť ani cent. Tak som sa pobral preč a v tom pribehol ďalší taxikár, že ma zoberie za oveľa menej. Dohodli sme sa a hneď aj vyrazili. Niekomu sa máli, druhý berie všetko.
Zjednávanie v Afrike je niekedy až komické. Niekedy sa podarí zjednať aj o trištvrte ceny menej, ako si povedia. Oni si naschvál nahadzujú veľkú sumu, aby mohli zjednávať. Skúšajú nás a keď sa podarí tak rýchlo zarobia väčšie množstvo peňazí. Veľa krát mi rozprávali kadejaké príbehy, aby som zaplatil veľkú sumu. Vtedy sa treba iba otočiť a ísť preč. Hneď sa sami ozvú, nech si poviete vy cenu a potom jednanie pokračuje. Príde mi to, ako u nás na jarmoku. Aj tam sa zjednáva o dušu.
Cesta bola mimoriadne rýchla. Trvala len necelých desať minút a už som bol v hotely.
Začal som si baliť potrebné veci na safari, aj keď som netušil ani čo budem potrebovať. Rýchlo som to nahádzal do vaku a išiel spať.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo