Ayahuasca – integrácia, emócie a návraty do detstva #4

Ayahuasca - integrácia, emócie a návraty do detstva #4

Ayahuasca – integrácia, emócie a návraty do detstva #4

Obsah článku

Post diéta

Odporúčam si prečítať všetke články zo série Ayahuasca, pretože dosť na seba nadväzujú.

Po poslednej ceremónii v Peru nastal čas ukončiť celú diétu. Diétu ukončuje šaman tak, že si nás zavolal k sebe domov a pripravil zvláštny pokrm, ktorý sa skladal s cibule a octu.(ešte tam niečo bolo, ale už si nepamätám čo presne). Už tam bola aj soľ a po 32 dňoch, kedy sme nesmeli jesť soľ a žiadne výrazné chute (ja som 17 dní nejedol vôbec nič), tak toto bola proste fantastická chuť. Oficiálne ukončil našu diétu a my sme mohli ísť pomaličky domov.

Pri takejto dlhej Ayahuascovej diéte bola potrebná aj post diéta, čo znamenalo, že ešte stále sme mali určité obmedzenia. Nemohli sme jesť niektoré potraviny, ako napríklad papáju, chilli a bolo toho viacej. Nemohli sme mať mesiac žiadny sex. A to najzaujímavejšie bolo, že sme sa nemohli mesiac nikoho dotknúť.

Všade kde sme prišli a chceli mi podať ruku, tak ja som so zdvorilosťou povedal, že nemôžem ti podať ruku, pretože som na špeciálnej diéte. V Peru to všetci dobre chápali, pousmiali sa a neriešili to. Na Slovensku som kvôli tomu zažil dosť nepríjemné pohľady a otázky. Nie všetci to chápali aj keď som im to vysvetlil. Ale to bolo úplne jedno, nevadilo mi to.  Hlavné bolo to, že som to chcel dodržiavať.

Dôvod, prečo som sa nesmel nikoho dotknúť bol ten, že šaman nám daroval veľa ochrancov a naša energia ešte nebola celkom uzatvorená z tých ceremónii a keby som sa niekoho dotkol, tak mohol by som stratiť tých ochrancov. Vedome by som niekomu odovzdal energiu a ochranu, ktorú som si v Jungli budoval.

Peru – ja a mamina sa vraciame z jungle do civilizácii

Integrácia

Pri ceremóniách je dôležitá integrácia, alebo lepšie povedané spracovanie toho, čo sa vlastne udialo. Medicína mi za tých 32 dní ukázala toho až príliš veľa, a to všetko bolo potrebné teraz vniesť do života. Ayahuasca nám ukáže čo robíme zle, ale je len na nás, aby sme to potom ďalej nerobili. Ak ju neposlúchneme a pôjdeme na ďalšiu ceremóniu, tak ona nám to ukáže znova, ale tentokrát oveľa silnejšie a presnejšie, aby sme už pochopili. Ju proste neoklame, že už sme sa zmenili, napravili. Už sme iní. Ayahuasca si to sama overí, a preto sa neoplatí podvádzať či klamať. Klamali by sme len sami seba.

Ani mne sa nepodarilo všetko čo mi ukázala spracovať a doliečiť. Viem, že na niektorých veciach ešte musím popracovať a taktiež viem, že ak ešte pôjdem niekedy na ceremóniu, tak ma ešte čaká veľa práce, pretože všetko som nesplnil, čo mi ukázala. No neviním sa za to, pretože viem, že niektoré rany sú veľmi hlboké a potrebujú viacej času a možno viacej Medicíny. Prestal som piť alkohol a brať drogy. To som poslúchol, a to bola najväčšia výzva, ktorú som v Peru splnil. No čo všetko mi Medicína ukázala, tak už o tom viem, čo je prvý krok k tomu, aby som to časom zmenil. A ja to zmením!

Na ceremóniách som videl veľmi veľa ľudí čo mi ublížili, a to ma doviedlo k tomu, že som stratil dôveru k ľuďom. Vybudoval som si ochranný štít, cez ktorí sa dá veľmi ťažko dostať ku mne bližšie. Uzavrel som sa veľmi do seba a začal som strácať kontakt s ľuďmi. Skoro všetci ľudia z môjho života odišli a nič nové neprichádzalo. Začal som byť z toho smutný a trošku aj zúfalý. Bol som sám.

Ayahuasca mi dala síce krásnu premenu, ale stratil som toho oveľa viacej. Spálili sa mosty medzi tými najbližšími priateľmi. Začal som strácať dôveru v život. Vyhorel som. Vtedy som si to nevedel pomenovať, ako vyhorenie. Nevedel som to nikde priradiť, proste sa to iba dialo a ja som bol z toho zúfalý. Nevedel som či to tak má byť, či to je správne, ale nepáčilo sa mi to.

Vesmírne skúšky či to myslím vážne

Hneď na to všetko ma začal Vesmír skúšať a v Clube ma každí chcel pozývať na panáky. Odmietal som. Začali ma neznámi ľudia pozývať, že či si nejdem dať Brčko, alebo koks. Odmietal som. Keď som ešte pil alkohol a bral drogy, tak vtedy ma toľko nepozývali, ako keď som so všetkým prestal. Vedel som, že Vesmír ma len skúša, ale aj som vedel, že už to nechcem, tak som vždy zdvorile povedal NIE.

Začal som mávať sny o alkohole a o drogách. Tie sny boli veľmi živé a ja som v nich bol opitý a mal som zúfalý pocit, že som  zase do toho padol. No vždy keď som sa zobudil spotený, tak som sa upokojil, že to bol len sen. Sny sa opakovali prvý rok veľmi často a vždy boli živšie a živšie. Zrazu som behal na LSDčku so starou partiou s fľašou rumu v ruke a bolo mi všetko jedno. Bolo mi krásne a zrazu sa to prehuplo do depresie, že prečo zase beriem drogy? (sen)

S odstupom času tých snov bolo menej a menej, ale ešte aj dnes po 5tich rokoch abstinencie sa občas taký sen vyskytne. Vždy po takom sne si pripomeniem, že asi sa dá do toho naspäť ľahko spadnúť, a nič nemusí byť trvalé. (nikdy nehovor nikdy) Jediný rozdiel v mojich snoch je taký, že si už počas sna dokážem uvedomiť, že to je len sen, že ja nie som opitý ani zdrogovaný. Je to len sen.

Mám pocit, že tie sny slúžia, ako liečenie na podvedomej úrovni. Liečia v tom zmysle, že mi ukazujú čo všetko som zahodil (priateľstvá, zábavu, sex, alkohol, drogy) a skúšajú ma, či to myslím vážne. Zo začiatku som sa budil spotený a v miernom šoku. Teraz si počas sna uvedomím, že to je sprostosť a sen hneď odíde. Po 5tich rokoch už aj pozvania na Jointa či na niečo iné ubudli. Môžem povedať, že Vesmír asi uznal, že to myslím vážne. (ale radšej ho nejdem provokovať :D)

Na alkohol ma ešte stále pozývajú, ale to nemusí byť Vesmírom, ale tým, že Slováci majú ten alkohol veľmi zakorenený v sebe. Na návštevách dostávam stále otázky či si nechcem vypiť a presviedčajú ma. Snáď som alkohol a drogy už zintegroval dostatočne.

Nepijem, nedrogujem, ale taktiež málo komu dôverujem. Som vyhorený, nič ma nebaví a nič sa mi nechce. Som uzavretý do seba, nezdieľam nič. Nemal som o to záujem. Nevedel som, že to je chybné, tak som si tak žil. (trvalo to až do roku 2022)

Až neskôr som zistil, že to všetko je len moja integrácia. Všetko chcelo len čas. Semiačko bolo zasadené, ale bolo treba čakať dokým vyrastie.

Hovorí sa, že Medicína je s vami po užití až jeden rok a v pozadí Vás chráni a ešte stále pracuje. Toto môžem potvrdiť, pretože z väčšiny mojich depresívnych stavov, ktoré vznikli z toho čo všetko som stratil som sa dostal len tým, že plynul čas. Aj z vyhorenia som sa dostal len tým, že plynul čas. Nič extra som preto nespravil, len som to nechal prúdiť a zrazu sa to všetko vytratilo.

Nikomu neodporúčam nechať depresívne stavy len tak, nech si prúdia. Toto bol môj prípad a mám za sebou viacej ako 35 ceremónii s Medicínou a kopec iných ceremónii a terapii. Pri depresiách určite treba zvoliť vhodný postup na odstránenie toho nežiadúceho stavu. Ja som to nechal posledný rok plynúť a odišlo to, ale to Medicína pracovala a aj pracuje v pozadí.

Varenie Ayahuasca – obrázok z internetu

Spirituálna operácia a návraty do detstva

Ako plynul čas a moja integrácia začala mať účinky, tak sa naskytla možnosť ísť na víkendovú ceremóniu v EU. Mal prísť Peruánsky šaman, ktorý je známy tým, že za svoj život mal pár krát priami kontakt s Kristom. Ďalej bol známy tým, že dokáže spirituálne operovať, a takýto dar nemá každý šaman. Prijal som pozvanie.

Návraty do detstva

Pila sa tá istá Ayahuasca ako v Peru, ale ceremónia bola trošku odlišná. Šaman okrem svojich icár (piesni) využíval aj bubon a občas bubnoval. Mal pri sebe ešte aj svoju ženu a ešte jednu pomocníčku. Obe hrali na rôzne hudobné nástroje (Tibetské misky, bubon) a občas v tej tme aj tancovali. Nebola to úplná tma, ako v Peru, tak ten tanec sa dal rozoznať.

Tie Tibetskí misky boli super. Nehrali na nich z jedného miesta, ale sa pohybovali a ten tón, zvuk vždy prišiel z iného miesta. Mal som pocit, ako keby práve ten zvuk ma jemne dolaďoval.

Medicína začala nastupovať úplne pomaličky a jemne. Zrazu som videl celý svet ako jednu veľkú mandalu, ktorá sa stále dookola menila na inú a potom zase na inú. No nemôže byť všetko len to krásne a preto sa to celé zrazu posunulo do môjho detstva. Stále to bolo ešte jemné a ukazovali sa mi rôzne zabudnuté situácie z detstva v rozpätí 8 – 15 rokov. Vždy to bol len jeden obraz a jedna situácia.

Môj obraz – mandala

Až nakoniec to začalo všetko zrýchľovať a ja som videl všade dookola. Ako keby som mal oči všade na hlave. Ak si predstavíte 360 stupňovú kameru – tak presne som všetko videl. No už to nebola len jedna situácia, ale aj 15 situácii naraz rozdelených, ako keby som mal minimálne 15 očí a  každé oko vidí inú situáciu z detstva. Prebiehalo všetko naraz a všetko som stíhal chápať.

Sedel som, ale telo som nemal. Mal som iba hlavu ako super kamera, ktorá mi všetko ukazuje. Zrazu pred sebou som sa videl na základnej škole, ako som niečo zlé povedal mamine. Ja som na to už dávno zabudol, ale Medicína mi to pripomenula, že to neboli pekné slová. Bolo tam citové vydieranie až manipulovanie.

To, že už sa na to zabudlo, neznamená, že si to stále nenesieme vo svojom vnútri. Požiadal som o odpustenie a ten obraz som videl dovtedy, dokým som potreboval. Zároveň som mal takýchto obrazov, ktoré znázorňovali určité situácie z detstva približne 15 naraz a bolo to dosť vyčerpávajúce, všetko naraz chápať a snažiť sa to vyriešiť.

Nejdem opisovať úplne konkrétne o aké situácie sa jednalo, no veľa krát to boli len také maličkosti, na ktoré by sme povedali, že to nie je nič dôležité. No dieťa vždy chápe všetko inak, a preto práve tie situácie boli veľmi dôležité vyriešiť aj keď o 20 rokov neskôr.

Skoro celá ceremónia bola o mojom detstve, kde som riešil zabudnuté situácie, kde som ja povedal niečo zlé, alebo mne bolo povedané niečo zlé, čo som vtedy zle chápal. Zdá sa, že to bola pomerne ľahká ceremónia, ale pravda je opak. Ako som celý čas sedel na jednom mieste a prežíval si svoju minulosť znova, tak to bolo až tak silné, že som bol veľmi rád, keď to všetko skončilo. Sedel som spotený s otvorenými ústami a snáď som ani nežmurkal , len som všetko sledoval 360 stupňovou kamerou. Bolo toho na jednu ceremóniu až príliš veľa. Celý čas mi tiekli slzy po líciach a len som nemo sledoval.

Afrika

Keď sa ukončila pasáž z môjho detstva, tak som sa zrazu ocitol v Afrike, kde som v minulosti cestoval. Cestovanie po Afrike bolo krásne, ale miestami aj divoké. Medicína mi to pripomenula a zrazu som cítil všetko len to čo bolo na tej ceste zlé. Ako ma policajti okradli, ale aj ako som spoznal jednu ženu, ktorú potom vyhodila hotelová ochranka, že ona nie je dobrá žena.

Medicína mi ukázala z jej strany prekliatie. Zrazu, ako som bol v Afrike, tak šamanove pomocníčky začali tancovať africké tance a do toho šaman hral na bubon a ja som cítil, ako sa prepájam hlbšie a hlbšie s Afrikou. Cítil som, ako to prekliatie sa Medicína snaží zo mňa sňať dole. Bolo mi zle, ale nevracal som. Každým úderom na bubon som sa dostával hlbšie do tých situácii a cítil som, že niečo ide zo mňa preč. Niečo odišlo, čo nebolo moje. Nebola to moja energia, a preto musela ísť preč.

Pomocníčky prestali tancovať, išli si sadnúť a aj bubon utíchol. Afrika bola definitívne preč. Všetko bolo vyriešené a ja som sa zrazu ocitol úplne niekde inde. Nevedel som kde presne som. Nemal som žiadne myšlienky. Bola to prázdnota. V tejto prázdnote som zotrval do konca ceremónii a ukázala mi, že nedokážem svoje emócie vyjadrovať a budem sa to musieť naučiť. Prišla mi jedna myšlienka, ktorá sa opakovala: „Nerev, ako žena“ To asi bol dôvod, aby som nikdy neplakal a nedával niečo najavo.

Na konci ceremónii šaman vyzýval všetkých, aby si išli zatancovať do stredu sály. Ja som ostal sedieť, pretože som sa na to necítil, ale skôr som nešiel pretože som sa hanbil a všetko to súviselo s mojimi emóciami a s mojim vyjadrovaním seba samého.

Afrika, Keňa – Matej Lajgút

Grimasy

Toto bude vtipnejšia časť ceremónii. Bolo to nepochopiteľné a vtipné aj počas ceremónii. Neovládal som svoju tvár a ani svoje ruky. Počas ceremónii som sa začal škeriť. Robil som rôzne grimasy a nevedel som s tým prestať. Trvalo to celú večnosť. V podstate skoro celú ceremóniu som robil rôzne grimasy. Dokonca aj vtedy, keď som si zažíval ťažšie chvíľky z detstva.

V jeden moment som presne vedel, prečo robím tieto grimasy, ktoré vyzerali skôr, ako keby niekto so mnou robil Voodoo. Vedel som presne, ktorý človek tieto grimasy robieval počas reálneho života. Bola to presná napodobenina práve jednej osoby. Síce som nevedel, ako si to mám spojiť, ale tušil som, že v tom nebolo nič dobré. Cítil som, že práve tá osoba bola ku mne najneúprimnejšia počas celého nášho priateľstva. Takto sa na mňa vždy škeril a ja som to na ceremónii opakoval, ako keby v tom bolo dáke zaklínadlo a ja som sa to snažil vrátiť späť. Odčarovať sa.

Mimo grimás, som neovládal svoje ruky. Tie zase samé od seba začali masírovať môj nos. Tiež som stým nevedel prestať a v jeden okamih som si dokonca strčil celý prst do nosa až k mojim polypom. Neovládal som to a nevedel som to zastaviť. Neviem aká sila ma k tomu viedla a čo to malo znamenať, ale toto bola dosť bolestivá záležitosť. Snáď Medicína vie, prečo to tak bolo.

Spirituálna operácia

Nad ránom, keď sa už oficiálne ukončila ceremónia, tak šaman sa chystal na dopredu oznámené spirituálne operácie. Kamarát mi už niečo o tom hovoril, ale teraz som to mal možnosť zažiť sám na sebe. Dal som si operovať môj nos s ktorým som mal dlhodobo problém.

Ešte by som spomenul, že tento šaman bol oblečený celý v bielom a aj my sme si mali dať skôr niečo biele na seba, alebo niečo svetlé. Do stredu miestnosti sa rozložil rozkladací operačný stôl. Ľahol som si naň a iba som v tichosti ležal. Šaman stál približne o meter ďalej a v ruke držal dve paličky. Stými paličkami napodobňoval pohyby, ako keby skalpelom niečo rozrezal, niečo vyberal z nosa či z tela a potom napodobňoval ako šije. (teraz opisujem čo som videl pri iných, lebo keď operoval mňa, tak som ho nevidel, ale predpokladám, že to bolo podobné)

Po tejto operácii som sa cítil presne tak isto, ako keď som sa prebral po normálnej operácii. (s nosom som absolvoval 3 chirurgické zákroky) Cítil som zásah do svojho tela, ako pri normálnej operácii. Bol som oťapený a dezorientovaný. Bolel ma nos, ako po prvej operácii.

Šaman sa ma spýtal, či som už pil Medicínu, alebo či som bol už v Peru, lebo cítil zo mňa dosť Medicíny. Povysvetľoval mi čo si ešte mávam dávať do nosa a to bolo všetko. Operácia mi pomohla na určitý čas, ale zase sa mi to vrátilo, keďže ešte stále som nemal spracovanú príčinu mojej choroby. (o mojom nose budem písať článok)

No tu uvediem príklad môjho oca, ktorému spirituálne vyoperoval hemeroidy, ktoré sa mu už nikdy v živote nevrátili. Otec mal pokročilé štádium hemeroidov aj s krvácaním. Všetko mu zmizlo po tejto operácii a šaman sa ho ani nedotkol.

„Toto je moja cesta a ja nikomu nevnucujem ani neodporúčam, aby išiel takou istou cestou“

Matej Lajgút

Zdieľanie – prvý krok k emóciám

V Peru sme vždy zdieľali čo sme videli a kamarát so šamanom nám to vysvetľovali, aby sme to lepšie pochopili. Keď máme pohltenú myseľ, čo som vtedy veľmi mal, tak sa môže stať, že niečo úplne inak pochopím, ako mi medicína napovie. Proste sa do toho zamieša moje ego a vyložím si to po svojom. Zrazu všetko je zlé, len ja som dobrý. Preto je dobré toto zdieľanie, aby sa to všetko vysvetlilo a ešte do toho pridá aj šaman svoje vízie čo mal pri nás.

V Peru to zdieľanie bolo len pred pár ľuďmi. Väčšinou mamina, kamarát a šaman. Na tejto ceremónii nás bolo cez 20 ľudí a keď som prišiel na rad, aby som začal opisovať čo som videl, cítil a ako si to vysvetľujem, tak zrazu som mal v hrdle veľkú hrču. Ťažko sa mi rozprávalo. Moje emócie boli zablokované a nevedel som povedať súvislú vetu.

Veľmi ťažko som opísal svoju ceremóniu a na konci som už len dodal, že mám veľký problém vyjadrovať svoje emócie. Keď už všetci povedali niečo o svojich víziách a pocitoch, tak sme sa pomaličky začali lúčiť. Prišiel ku mne jeden chlap (Juraj), objal ma a povedal mi, že „To je len strach, že nevieš vyjadrovať svoje emócie. To sa zmení časom“. O nejaký čas neskôr, som Juraja lepšie spoznal a práve on ma naučil meditovať. Inšpiroval ma, ako správne využiť čas s Medicínou, že nejde len o tie vizuálne halušky, ale treba vo svojej mysli pátrať.

Zhrnutie ceremónii

Síce som si na tejto ceremónii nevyriešil moje zúfalstvo zo života a nevyriešil som si svoje vyhorenie (vtedy som to ešte tak nenazýval), ale položil som krásny základ na vyriešenie hlbokých blokov z môjho detstva. Nie len takých blokov, ktoré vznikli, pretože bolo mne ublížené, ale aj takých, ktoré vznikli, pretože som ja ublížil slovom.

Objavil som v sebe, že v mojom živote som miestami manipuloval s ľuďmi. Práve s tými, ktorých mám najradšej. S odstupom času môžem povedať, že nešlo len o to, aby mi tí ľudia odpustili, ale práve o to, aby som to zo seba vykorenil a už s nikým nemanipuloval.

Ďalej som objavil, že som citovo zablokovaný a o moje emócie, sa len tak ľahko nepodelím. Čo malo za následok chlad pri ženách či vo vzťahoch. Práve touto ceremóniou sa to začalo všetko rozpúšťať a teraz po 5 tich rokoch vidím, že sa to celé zmenilo. Integrácia síce trvala dlhé roky a možno stále trvá, ale viem, že som na správnej ceste. Sebaliečiaci proces začal.

„Týmto článkom nikoho nenavádzam aby bral drogy. Nikomu neodporúčam brať drogy, piť alkohol či fajčiť cigarety“

Mateo 2023

Ešte nie je koniec

Myslel som si, že v tomto článku Vám stihnem už rozpísať všetke ceremónie, ale stále je toho ešte veľa, čo by som Vám rád povedal, ale až nabudúce. Už prešlo dosť veľa času a ja ďakujem za moju skvelú pamäť, ktorá mi aj napriek alkoholu a drogám slúži ako výkonný počítač 🙂

Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,

s láskou Mateo

Related posts

Strach, ako zbraň proti našej individualite #1

Terapia tmou – po každej búrke, raz vyjde slnko #1

Ayahuasca – musel som zomrieť, aby som mohol žiť #5