Odoberaj novinky
Maj prehľad o najnovších článkoch a odoberaj novinky.
Bosna a Hercegovina – raj na zemi #1
Obsah článku
Príbeh z Bosny a Hercegoviny
“Kto sa pridá na výlet?”
Takto znela celý víkend moja otázka, keď som našiel spiatočnú letenku do Bosny a Hercegoviny za tridsať eúr. Po nedlhej chvíľke som dostal odpoveď.”Maťo, ja by som sa pridal.” Bude akurát predĺžený víkend vďaka nášmu komunistickému sviatku práce, tak by sme mohli ísť.”
“Okay Mišo, ideme!”
Neprešiel ani týždeň a nahovoril som ďalších dvoch zberačov zážitkov nech sa ku nám pridajú.
Piateho mája sme mali odlet z Bratislavy do Tuzli. Hneď na letisku sme si požičali na tie tri dni autíčko. Dostali sme Opel Corsu a vydali sa na cestu. Namierili sme si to rovno do mestečka Visoko, kde sa nachádzajú pyramídy. Práve kvôli tým pyramídam nás cesta do Bosny zaujala. GPSka nás zaviedla na magickú cestu cez les.
Znamenia na cestách treba počúvať
Zaujímavé, že v Bosne sú zaznamenané na GPSke aj poľné či lesné cesty. Ani jeden z nás si nevšímal znamenia. Padnutý strom na ceste nás neodradil a pokračovali sme ďalej lesom. (znamenie č1.) Opel Corsa má veľmi nízko spodok a cesta bola viac než hrboľatá a nerovná.
Podlaha dostávala zabrať. Každú jamku či kameň sme cítili až to aj nás bolelo. Museli sme zastaviť auto, lebo na ceste sa objavil ďalší strom. Znamenie číslo dva nám prezrádzalo, že toto nie je tá cesta. Strom bol dosť mohutný, tak sme ho traja museli nadvihnúť, aby auto prešlo. Podarilo sa nám to a pokračovali sme so smiechom ďalej. Nastávali ďalšie útoky na podlahu auta, ale stále držala a držala. Tretí konár cez cestu sme už automaticky odhodili a išli ďalej (znamenie č.3.)
Zrazu sme sa ocitli pri osade, ktorá bola už v blízkosti mestečka Šekovići. Zbadali sme vyvierajúci prameň vody, tak sme zastavili, že sa napijeme. Týchto prameňov sme videli v Bosne viacej. Nečakane naša radosť skončila. Milan si všimol, že nám tečie olej. Pozreli sme sa na olejovú vaňu a bola v nej veľká diera, skoro ako tenisová loptička. Všetok olej vytiekol.
Rozhodli sme sa, že to provizórne zaplátame, dolejeme olej a dostaneme sa aspoň do mesta, kde nájdeme mechanika. Tak sme sa s Mišom vybrali pešo do mesta. Ujo z tej osady nám povedal, že to je približne päť kilometrov, takže nás čakala pekná prechádzka po daždi. Po pol kilometri sme hneď odstavili jedného mladého chalana na Golfe, že či nás nezoberie do mesta.
Mali sme pocit, že Golf je ich národné auto, lebo ho vlastnil každý tretí človek. Chalanisko súhlasil a zobral nás na benzínku, kde sme zakúpili olej. V obchode sme ešte dokúpil izolačnú pásku a vybrali sme sa naspäť. Mierne poprchávalo, tak sme začali stopovať. Prešlo približne desať aut a zrazu jedno začalo cúvať.
“Ahojte, ako Vám môžeme pomôcť?
“Pokazilo sa nám auto, boli sme kúpiť olej a teraz sa potrebujeme dostať naspäť. Zviezli by ste nás?”
“Jasné, nasadnite si. Čo sa Vám pokazilo na aute?”
“GPSka nás zaviedla cez drsnejšiu cestu a podarilo sa nám rozderaviť olejovú vaňu.”
“Okay, tak poďme tam, volám sa Siniša.”
Po predstavovali sme sa a hneď sme aj vyrazili.
Milan s Mišel sa zatiaľ skamarátili s dedom čo si tam vyrábal ohradu pre ovce.
V mladosti sme pozerali často seriál MacGyver
Mali sme v pláne, že napcháme do tej diery gázu z lekárničky a prilepíme to izolačkou. Ako malí sme asi veľa pozerali MacGyvera a mysleli sme si, že to pôjde jednoducho. Nepodarilo sa nám to. Siniša začal obvolávať svojich všetkých známych či nám nevedia pomôcť. Také odhodlanie pomáhať som ešte nevidel. Dobrú polhodinu vyvolával a zháňal opravárov, ktorý majú v tomto momente čas. Nepodarilo sa to ani jemu.
Tak sme sa všetci dohodli, že zavoláme do agentúry z ktorej sme mali auto požičané a necháme to naňho. Nechali sme tam depozit dvesto eúr, takže sme si to nechávali len ako poslednú možnosť. Poprosili sme Siniša nech mu zavolá on. V ich reči lepšie vysvetlí náš problém. Povedal mu, že sa nám ozve do pár minút. Siniša sa snami rozlúčil, že potrebuje ísť do roboty.
“Keď sa to nejako pohne, tak sa mi ozvite.”
“Ďakujeme za pomoc, ozveme sa.”
Po pätnástich minútach nám volal chlapík z agentúry, že máme zavolať políciu a spísať škodovú udalosť. Dali sme mu ešte presnú adresu, aby prišiel s odťahovkou. Povedal nám že do dvoch hodín príde. Volali sme na políciu. Nevedeli ani trošku po anglicky, tak nám zložili. Mysleli si, že si z nich robíme pekný deň. Napadlo nás, že zavoláme Sinišovi nech on zavolá na políciu. On vedel dobre po anglicky, takže sním sa dalo perfektne dorozumieť. Obvolal policajtov a vybavil, že za desať minút sa na to prídu pozrieť.
Prešla polhodina a nikto nechodil.
Výhodou bolo, že sme boli v krásnom prostredí v jednej dedinke. Žil tam jeden ujček aj so svojou ženou. Malí krásne veľký pozemok, ovocné stromy, záhradku a veľa oviec. Drevené ploty a všetko zelené pridávali na výnimočnosti tohto miesta.
Bosna a Hercegovina – chalúpka
Mali sme šťastie na milých ľudí
Už sme boli hladný, tak Milan šiel za ujom popýtať niečo pod zub.
“Ujko, nemáte niečo na jedenie? A niečo vypiť? Nejakú páľunku najlepšie.”
Celá situácia bola sprevádzaná z posunkami. Lepšie povedané, ruky nohy sme používali, lebo všetko sme nerozumeli po Bosniansky.
“Vypiť? Jasné, že mám. Poďte za mnou, mám dobrú rakiu”
Rakia je domáca pálenka. Táto konkrétne bola zo sliviek. Ujko nám všetkým nalial a aj Mišovi, ktorý bol šofér. Najprv sa zdráhal, ale ujček vyhlásil:
„Za jeden kľudne môžeš”
“Tu nemajú policajti tréger?”
“Majú”
“A dávajú aj fúkať?”
“Áno”
“Tak to nemôžem vypiť”
“Neboj sa, syn je poručík na polícii, jeden môžeš. A dokým budeš šoférovať, tak to z teba víde”
“Okay, na zdravie”
Po šiestom sme sa už cítili jak páni. Samozrejme šofér si dal len ten jeden. Ujček nás slušne vyprevadil, že musí ísť pásť ovce. Odkúpili sme od nebo ešte jednu fľašu Rakie a išli sme ku autu. V diaľke sme zbadali už policajné auto. Vystúpil policajt v civile a hneď všetkým popodával ruky, popýtal sa ako sa máme. Ešte som sa nestretol s takýmto priateľským prístupom polície. Bolo to nádherné.
Začal sa vypytovať, že čo sa nám prihodilo a ako sa to stalo. Začal všetko merať, sledovať a vypočítaval. Medzičasom sa k nám vrátil Siniša. Prišiel skontrolovať ako sa celá situácia vyvíja. Po chvíľke policajt prehlásil, že na vine bola cesta, ale ešte vytiahol tréger.
“Pán vodič, ste ochotný fúkať?”
“Uf teraz som pred pol hodinku vypil jeden s ujom. Môžete sa ho spýtať, že len teraz. Ale som ochotný ísť fúkať”
Bez slov odložil tréger a zavolal Miša k sebe, nech podpíše papier, že nič nepil. Všetkým nám spadli sánky dole a len sme čumeli aký magický okamih sa práve odohral. Toto sme nečakali. Koľká ľudskosť sa ešte nájde v dnešnom svete. V Bosne sa akoby zastavil čas a ľudia zostali ľuďmi. Popodpisoval papiere a už sme sa s policajtom aj rozlúčili. Zavolali sme ešte raz do agentúry, že približne kedy prídu s odťahovkou. Mali sme ešte hodinu a nejaké minútky, tak nás Siniša zobral do jednej reštaurácie. Už sme boli smrteľne hladný.
Reštaurácia bola ukrytá pri lese. Nebolo tam veľa ľudí, ale mala svoje čaro. Milí personál, ktorý sa nám snažil všetko vyhovieť. Na objednávali sme si viacej druhov jedla, takže nám vznikli švédske stoly. Domáce kozie syry, syrová pomazánka, pečivo, šalát, mäso a ako bonus sme ochutnali ich typické pivo menom Nektár. Najedli sme sa do sýtosti, zaliali fantastickým pivom a vyplatili smiešnych dvadsaťpäť EUR. Jedli sme piati, čiže tá suma bola dosť nízka, čo nás veľmi potešilo.
Bosna a Hercegovina – reštaurácia
Po jedle sme sa vybrali naspäť a vzápäti nám zavolal z agentúry, že už je tu. Povedali sme mu, že do piatich minút sme tam.
Výmena auta prebehla rýchlo. Ešte pár podpisov za škodu a boli sme o pár eúr ľahší. Po výmene sme sa hneď pobrali do mestečka Visoko, kde sme mali rezervované ubytovanie. Už bolo dosť neskoro, tak aj náš príchod sa posunul.
Do mestečka Visoko sme prišli o deviatej večer. Stretli sme sa s majiteľom domu a hneď nás zaviedol k domu, ktorý bol asi dva kilometre od mesta. Domček bol situovaný pod pyramídou Mesiaca. Dom bol obklopený horami a samou zeleňou. Za celý dom sme platili stotridsaťpäť EUR. Bol to dvojposchodový dom so zariadením. Komplet vybavená kuchyňa, kde nás ešte na stole čakalo čerstvé ovocie, keksíky, čaj a káva. Zase sa raz potvrdila Bosnianska jemnosť ľudí. Ďalej tu boli dva balkóny, gril a taký mini bazén. Krásny veľký dom za maličký peniaz. Spokojnosť.
Bosna a Hercegovina – ubytovanie, terasa
Dohodli sme sa, že si ešte zavoláme pred odchodom a rozlúčili sme sa.
Uliali sme si ešte pár panákov z domácej a išli spať. Na druhý deň sme mali na pláne ísť preskúmať pyramídy a podzemné tuneli.
Nech sú všetke bytosti sveta šťastné,
s láskou Mateo